Sviatok školy a patróna na Gymnáziu sv. Jána Zlatoústeho v Humennom

V utorok 14.11.2017 sme slávili odpustovú slávnosť patróna nášho gymnázia. Po triednických hodinách, na ktorých sme si pripomenuli život nášho patróna Sv. Jána Zlatoústeho, sme sa presunuli do farského chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky, kde sme slávili svätú liturgiu. Náš hosť, o. dekan Miroslav Iľko, nás v homílii varoval, aby sme neuverili klamstvám tohto sveta, ale žili život s Bohom, v svätosti, podľa vzoru nášho patróna. „Keď to dokázali iní, prečo by som to nedokázal ja?“ povzbudil nás o. Miroslav.

Školský hudobno-spevácky zbor, pod vedením sr. Antónie sprevádzal sv. liturgiu a predviedol svoje nové piesne. Nakoniec nasledoval hudobno-kultúrny program s duchovnou scénkou, ktorý si pre nás pripravili členovia Žiackej školskej rady.

Vďaka patrí všetkým zúčastneným, ktorí prispeli k vytvoreniu tohto požehnaného stretnutia.

Text: Mgr. Ema Jarošová

Foto: Kristína Šepeľová

FOTOREPORT zo slávnosti: https://grkathe.sk/project/sviatok-skoly-patrona-na-gymnaziu-sv-jana-zlatousteho-v-humennom/

Liturgická slávnosť sestry Jozafaty vo farnosti Humenné

Sestra Jozafata Michajlina Hordaševská, prvá sestra služobnica Nepoškvrnenej Panny Márie, sa narodila 26. novembra 1869 ako piata z deviatich detí. Otec Hyacint bol umeleckým stolárom v službách kniežaťa Sapiehu,  matka Mária bola veľmi nábožná žena. Jej sestra Anna tiež vstúpila do Kongregácie SSNPM. Michajline  boli v rodine vytvorené najlepšie podmienky pre dobrý náboženský život. Už niekoľko rokov pred vstupom do kláštora sa zasvätila Bohu privátnym sľubom panenstva. Veľmi túžila zasvätiť celý svoj život Bohu, a tak sa rozhodla vstúpiť ku klauzúrnym sestrám baziliánkam, lebo v tom čase neexistoval iný ženský rád východného obradu. Tohto svojho rozhodnutia sa zriekla na návrh otca Lomnického, ktorý ju žiadal, aby sa stala spoluzakladateľkou novej Kongregácie. S pokorou prijala túto úlohu a viedla Kongregáciu s veľkou zodpovednosťou a láskou.

Kongregácia Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SSNPM) bola založená v r. 1892 v dedinke Žužeľ (dnes Žužeľany) v západnej Haliči v Sokaľskom regióne (Ukrajina). Išlo o prvú ukrajinskú rehoľu apoštolského života, ktorá sa zrodila z aktívnej spolupráce rehoľného a eparchiáleho duchovenstva. Odvaha, rozhodnosť a dôvera v Božiu prozreteľnosť pomohli sestre Jozafate pri vedení Kongregácie v jej počiatkoch.

Viedla príkladný rehoľný život. Dlhé hodiny bdela v modlitbách a konala prísne kajúce skutky.

Sestra Jozafata je nám príkladom vernosti svojmu povolaniu a vytrvaniu až do konca. Jenám príkladom aj v službe iným, najmä tým, ktorí to najviac potrebujú. Naozajstným darom pre nás všetkých je jej jednoduchosť a prispôsobenie sa každému. Túžila ísť spolu so všetkými, namiesto toho, aby bola vo všetkom prvá. Život Jozafaty bol naplnený činnosťou, sprevádzaný úsmevom na tvári, trpezlivosťou a láskavosťou. Nezmenilo sa to ani počas ťažkej choroby – tuberkulózy kostí. Zomrela 7. apríla 1919 na sviatok Zvestovania Panny Márie vo veku 49 rokov s modlitbou na perách:  „Ježiš, Mária, Jozef, vám odovzdávam svoje srdce, telo i dušu…

6. apríla 1998 vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. sestru Jozafatu za úctyhodnú a 27. júna 2001 vo Ľvove za blahoslavenú.

Teraz sa prepodobna matka Jozafata za nás všetkých prihovára u nebeského Otca a na jej príhovor sa udialo už mnoho zázrakov – uzdravení duše i tela.  Prepodobna matka Jozafata je patrónkou rodín, detí, sirôt, mládeže, chorých i umierajúcich.

Sestry Služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie prišli do prešovskej eparchie na pozvanie biskupa bl. Pavla P Gojdiča OSBM, a to 14. septembra r. 1928 do Prešova, kde viedli sirotinec.

Sestry Služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ktoré pôsobia aj v našej farnosti v Humennom, oslávili v pondelok, 21. novembra, sviatok svojej Matky Jozafaty vo farskom spoločenstve pri modlitbách. Po slávnostnej sv. liturgii, počas ktorej sa k všetkým prítomným v chráme prihovoril miestny farár Miroslav Iľko, nasledoval Moleben k blahoslavenej Matke Jozafate s prosbami o príhovor od veriacich farnosti.

Na záver si mohli uctiť aj ostatky blahoslavenej, ktoré sú uložené v ikone.

FOTOREPORT zo slávnosti: https://grkathe.sk/project/liturgicka-slavnost-sestry-jozafaty-vo-farnosti-humenne/

30. výročie založenia Zboru sv. Terezky Ježiškovej v našej farnosti

V zapršanú jesennú nedeľu 29. októbra 2017 sa v Chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom konala oslava 30. výročia založenia Zboru sv. Terezky Ježiškovej. V tento deň si terajší aj bývalí členovia zboru spoločne pripomenuli začiatky, úspechy aj prínos Zboru sv. Terezky Ježiškovej vo farnosti. Už mnoho rokov sprevádzajú mesto Humenné piesňami, akadémiami, vystúpeniami a inými aktivitami a samozrejme aktívne pôsobia aj v miestnom farskom spoločenstve. Slávnostnú svätú liturgiu slúžil otec vikár Martin Zlacký. V slávnostnej homílii priblížil a dal za príklad život sv. Terezky Ježiškovej, jej odvahu robiť malé veci s veľkou láskou na oslavu Boha, ako nás vyzývala aj stať nedeľňajšieho evanjelia, kde Ježiš prikázal mužovi, z ktorému vyhnal zlých duchov: „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!“

Po svätej liturgii sa konal spoločný slávnostný obed súčasných členov zboru s rodinnými príslušníkmi, miestnym otcom duchovným Miroslavom Iľkom a otcom kaplánom Pavlom Dancákom. Poobede o 15.00 hodine sa konala slávnostná akadémia, ktorú si pripravili členovia zboru. Prostredníctvom slova, scénok, prezentácií a spevu si pripomenuli úplné začiatky zboru. Zbor nosí meno sv. Terezky Ježiškovej z vďačnosti k otcovi Jánovi Ivanovi Mastiliakovi CSsR, ktorého dlhý život sprevádzala láska k tejto jednoduchej a nenápadnej dievčinke, ktorá naplno spustila loďku svojho života na vlny dôvery a lásky v úplnej odovzdanosti Bohu.

Záver akadémie patril ďakovaniam. V prvom rade Pánu Bohu za jeho požehnanie, a duchovných otcom, ktorí pôsobia vo farnosti. Neodmysliteľná vďaka patrila aj rodičom za to, že vedú svoje deti po ceste k Pánovi. Pri ďakovaní vypadla aj nejedna slzička z dojatia, keď ďakovali už zosnulým duchovným otcom Michalovi Ivankovi a Emilovi Sičákovi, vzácnym kňazom, ktorí počas svojho života podporovali toto miestne spoločenstvo. Zbor svätej Terezky Ježiškovej si na túto slávnostnú chvíľu pripravil hymnu k sv. Terezke Ježiškovej, ktorá odznela ako vrchol celého slávnostného spomienkového stretnutia.

Vedúcim zboru bola udelená pamätná listina, ktorú im s veľkou vďakou a radosťou odovzdali otec vikár Martin Zlacký a otec dekan Miroslav Iľko. Po oficiálnej slávnostnej akadémii sa na Cirkevnom gymnáziu sv. Jana Zlatoústeho konalo neoficiálne stretnutie pre všetkých zúčastnených s malým agapé. Pri vzájomných rozhovoroch si mohli vymieňať vzácne spomienky na toto krásne a požehnané obdobie.

5. februára 1987 bol založený maličký Zbor sv. Terezky Ježiškovej z veľkej túžby zasiať semienko do lona Gréckokatolíckej cirkvi, aby rástlo a pritiahlo mladých ľudí k Pánovi. Nemalú zásluhu na vzniku zboru majú manželia Jakubovci, ktorí okrem svojich vlastných detí prijali ďalších dvadsať, aby im pomáhali, povzbudzovali ich, chránili a viedli na ceste k Pánovi.
Aj vďaka ich snahám začali prvé spievané sväté liturgie, jasličkové pobožnosti a akadémie. V pravoslávnom chráme sa 26. decembra 2003 uskutočnil ekumenický koncert, na ktorom samozrejme nechýbali. V roku 2004 sa v našom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky nahralo prvé CD. Nahrávalo sa pre potreby členov zboru.
Ďalšie obdobie prinieslo pre spoločenstvo a zbor nemalé zmeny. Značná časť mladých odišla do iných miest na štúdium. Do zboru prichádzali noví mladí členovia, ktorí opäť potrebovali čas na spoznávanie sa. Zbor prechádzal premenou, v zbore sa vystriedalo množstvo detí a mladých členov. V súčasnosti ho tvoria rozmanití mladí ľudia, obohatení rôznymi darmi a talentami, ktorí sú otvorení pre službu Cirkvi. Činnosť zboru nadväzovala na predchádzajúcu tradíciu. V súčasnosti sa stretávajú na spoločných nácvikoch v rehoľnom dome sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Každú nedeľu a v sviatky o 10.30 hod. pred svätou liturgiou v sakristii chrámu.

My kresťania veríme, že náš život má zmysel a že má aj konkrétny cieľ. Tento cieľ chceme neustále hlbšie spoznávať v spoločenstve ostatných putujúcich, vedomí si závislosti jeden od druhého, vedomí si aj toho, že na ceste ku Kristovi potrebujeme v prvom rade otvorené srdce a až potom všetko ostatné a že každá vynaložená námaha stojí za to. Čas strávený v spoločenstve nie je darom len pre spoločenstvo, ale aj pre každého jednotlivca a obohacuje miestne farské spoločenstvo. Radosť rozdávaním rastie, tak sa chceme podeliť s darom, ktorý sme dostali. Radi slúžime a delíme sa o svoju radosť s inými. Nech je všetko na česť a slávu Božiu, a to aj v duchu slov sv. Terezky: „Chcem, čo chce Ježiš, hľadám, čo chce On, milujem, čo miluje On.“

 

FOTOREPORT zo slávnosti:  https://grkathe.sk/project/30-vyrocie-zboru-sv-terezky-jeziskovej/