(vianočné zamyslenie)
Položili ste si už niekedy otázku: Čo bolo v mojom živote radostnou zvesťou?
Ja osobne si spomínam na niekoľko takýchto situácií z môjho života.
Jednou z nich bolo otvorenie obálky s výsledkom z prijímacích pohovorov na teológiu a do kňazského seminára: „Prijatý!“ V tej chvíli zo mňa opadlo všetko napätie, stres, ale aj neistota, že ako to bude ďalej.
Ďalšou radostnou zvesťou bola chvíľa, keď mi bolo oznámené, že ma vysvätia za diakona a neskôr za kňaza. Bolo to niečo neopísateľné, ale zároveň nádherné.
Radostná zvesť je teda správa, ktorá prináša do nášho života nové svetlo či nový rozmer.
Tou pravou radostnou zvesťou sú však (nielen pre mňa) aj slová Biblie: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2, 10-11)
Je to vrcholná zvesť, ktorá sa každoročne opakuje a znovu je pred nami. Uskutoční sa už o niekoľko dní, hodín. Boh prichádza na túto zem iba kvôli nám. Je to zjavenie Jeho lásky voči nám.
Ale uvedomujeme si, čo spôsobuje v našom živote táto zvesť?
Odpoveďou pre mňa sú slová proroka Izaiáša, ktoré budeme počuť aj počas modlitby Veľkého Povečeria: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky.“ (Iz 9, 1.5-6)
V mlčaní a tichu svätej noci sa narodil náš Spasiteľ, len anjeli ohlasovali túto nádhernú novinu. Svätá rodina, odstrčená ľahostajnosťou a neláskou človečenstva, bola odkázaná sama na seba v tejto nesmierne ťažkej a zložitej situácii. Aj napriek tomuto, aj po vyše dvoch tisícročiach, zaznieva v našich chrámoch tá najkrajšia radostná zvesť: S nami je Boh, čujte to všetky národy!
Ježiš Kristus je najväčším darom, aký kedy bol komu daný. Toto je dar, ktorý ľudstvo očakávalo celé tisícročia a bude zaň neprestajne vďačný nebeskému Otcovi až do konca vekov.
Každá liturgická slávnosť liturgického roka nie je iba nejakou spomienkou na minulosť, ale v liturgii je prenesený nadčasový rozmer histórie vykúpenia. Aj do tohtoročných sviatkov narodenia Ježiša Krista prichádza skutočnosť prvých Vianoc.
Keď prídeme k jasličkám v našich chrámoch, pripojíme sa k tým, ktorí prišli v Betleheme pokloniť sa Novonarodenému po výzve anjelských zborov. Prichádzame sa však nielen pokloniť, ale aj nanovo objaviť Božiu lásku a pokoj, ktoré sa naplno prejavujú v maličkom Dieťati. Prichádzame overiť si pravdivosť slov proroka Izaiáša.
Tí, čo sa rozhodnú žiť v láske, radosti a nádeji, spoznajú v Dieťatku, ktoré sa rodí v Betleheme, svojho Boha a Spasiteľa, v srdciach sa v Jeho láske znovu narodia pre Boha a jeho vôľu. Lebo láska je darom týchto sviatkov, najväčšia láska nebeského Otca, z ktorej nám daroval svojho Syna, Ježiša Krista, aby nás vykúpil a dal nám zase nádej a istotu.
Uvedomme si, že prežívame radostnú zvesť o Spasiteľovi, ktorý nás aj počas týchto Vianoc pozýva odhodiť našu tvrdohlavosť, pýchu, či urazenosť a prežívať pokoj, radosť, šťastie… Ani len netušíme, koľko radostnej zvesti potom vstúpi do vášho srdca a do srdca vašich blížnych!
Preto Vás všetkých pozývam k tomu, aby sne si našli počas sviatkov Narodenia Ježiša Krista čas i priestor na stíšenie a zastavenie sa v našom uponáhľanom živote. Práve toto je čas zastaviť sa a zamerať sa veci, pocity a ľudí, na ktorých bežne zabúdame.
Tak nedovoľme, aby sme sa naháňali iba za darčekmi a inými atrakciami počas týchto dní, ale v pokoji radšej uchopme radosť a lásku.
Nech aj samotné kúzlo a čaro tohtoročnej vianočnej radostnej zvesti oživí v každom z nás záujem a túžbu po Božom Slove, po Božom živote, aby tieto sviatky zmenšili vzdialenosť nášho srdca od Božej lásky.
Christos raždajetsja!
Slavite jeho!
o. Miroslav