(vianočné zamyslenie)
Za slovom Vianoce sa skrýva toľko tajomna. Práve preto sú vianočné sviatky také čarovné. Je to čas, keď aspoň na chvíľku utíchnu rozbroje, zastavia sa hádky, nevraživosť… Je to čas, keď všetci akosi viac túžime po láske. Chceme ju pocítiť, ale zároveň cítime aj potrebu niekomu ju darovať, nech jej má každý dosť a nech je jej dostatok na celom svete. Nie iba v básničkách, či pesničkách, ale v realite.
Ale človek netúži len po láske od človeka. Sme stvorení pre večnosť. Túžime po láske, ktorá by trvala stále, ktorá by sa nikdy neskončila. A práve Vianoce uspokojujú túto našu túžbu. Prichádza na svet Ježiš Kristus, jediná večná a pravá Láska.
Vo svätú noc sa narodil, aby naplnil naše srdcia. Prichádza v najväčšej pokore a biede, hoci je Kráľ. Nenárokoval si na palác a zlatú kolísku. Ani na poctu, aká sa vzdáva kráľom.
Narodil sa v najväčšej skromnosti – v chudobnej maštaľke a v jasličkách na slame. On je Kráľom našich sŕdc. Hoci malý, predsa veľký. Hoci chudobný, predsa tak bohatý! Tak bohatý láskou! Láskou, ktorú môžeme mať nielen počas týchto Vianoc, ale aj počas celého nasledujúceho roka a dokonca celého nášho života.
Počas svätej noci zaznel hlas anjela: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2, 10-12)
Pastieri zanechali svoje stáda a ponáhľali sa do Betlehema. Našli malé dieťatko zavinuté v plienkach. Malé nevinné bezbranné dieťa. Človek by si myslel, aké je slabé… A predsa sa v ňom skrýva sila. Nie sila kráľov a vladárov, ale sila lásky a dobra. Zahľaďme sa na toto maličké dieťa. Dieťa, ktoré zmenilo chod dejín, dieťa, ktoré zmenilo svet.
Aj my sa spolu s anjelmi a pastiermi klaňajme malému Ježiškovi. Nebojme sa tejto poklony, je pre nás veľmi dôležitá. Presne v duch slov pápeža Františka: „Zastavme sa pred Dieťaťom z Betlehema. Nechajme, aby naše srdce preniklo dojatie, nebojme sa toho. Nemajme strach z pohnutia nášho srdca! Potrebujeme, aby sa naše srdce pohlo. Nechajme ho ohriať sa Božou
láskavosťou. Potrebujeme jeho láskavé pohladenia.“
Ježiš by sa mohol aj tisíckrát narodiť v Betleheme, keby sa ani raz nenarodil v našich srdciach. Veď práve o tom sú Vianoce. Mať ho v srdci. A v akých srdciach prebýva Pán? V úprimných a čistých. Ak čakáme návštevu, nejakého
milého hosťa, priateľa alebo známych, najprv všetko doma upraceme, niečo navaríme, napečieme, aby sa naši hostia cítil pohodlne, spokojne a aby mu nič nechýbalo.
Aký príbytok sme pripravili Spasiteľovi sveta? Nezabudli sme na svoje srdcia? Vedeli sme s láskou odpustiť a zabudnúť na všetko zlo? Veď práve Vianoce sú tým časom, keď sa v našich srdciach topia ľady. A keď im to umožníme, vtedy vstúpi Kristus. Do srdca pripraveného, do srdca očisteného, do srdca milujúceho. Verím, že malý Ježiško má pohodlné jasličky v srdci každého jedného z nás.
Vianoce sú časom, keď chceme potešiť tých, ktorí sú nám najbližší, ktorých máme radi. Pripravujeme im darčeky, rozmýšľame, čo by ich najviac potešilo. A tiež sme radi, keď aj nás niekto obdaruje. Ale ten najkrajší a najvzácnejší dar, ktorý sme všetci bez rozdielu tieto Vianoce dostali, je narodený Ježiš Kristus. V ňom máme všetko, čo potrebujeme. On prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie.
Poďakujme sa mu teda za ten úžasný dar. A to jednoduché slovo „vďaka“, ktoré môžeme vysloviť, ani zďaleka nevystihne, čo každý z nás cíti, keď si plne uvedomí, čo v Kristovi všetko dostal.
Nech nie sú pre nás Vianoce iba časom, keď si uvedomujeme, že by sme azda mali byť lepší, milší, ohľaduplnejší a obetavejší. Tá láska, ktorú Ježiš Kristus dáva, nie je obmedzená len na vianočný čas. Ježiš chce zostať v našich srdciach aj počas ďalších dní. On sa narodil, aby bol stále s nami. Nepúšťajme ho teda dovnútra len počas sviatkov, ale dovoľme mu, aby v nás prebýval aj počas ďalších dní v roku. Aké jasličky mu v našich srdciach pripravíme, závisí len a len od nás samých.
Christos raždajetsja!
Slavite jeho!
o. Miroslav