(pohľad na obsah a formu modlitby)
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.
Veľmi známa a jednoduchá modlitba, ktorá v sebe skrýva množstvo tajomstiev a pokladov pre život človeka. Rozumieme však obsahu a forme tejto modlitby? Cítime v živote silu a povzbudenia, ktoré vychádzajú z tejto modlitby?
Ježiš Kristus predniesol túto modlitbu ako odpoveď na prosbu učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa.” (Lk 11, 1)
Modlitba Pána je najdokonalejšou modlitbou, syntézou celého evanjelia a je v najvyššom stupni modlitba Cirkvi. Tvorí podstatnú časť všetkých modlitieb Cirkvi.
Tertulián nazýva modlitbu Otče náš skráteným evanjeliom, pričom hovorí: „O koľko je kratšia slovami, o toľko je bohatšia myšlienkami.“
Jedinečnosť modlitby Otče náš je aj v tom, že sa vyhýba individualizmu, chýba v nej slovíčko JA, ktoré je tak typické pre naše modlitby. Ježiš Kristus nás učí modliť sa, majúc na perách predovšetkým slovíčko TY, pretože kresťanská modlitba je dialógom. A v dialógu s Bohom by nemal byť priestor na individualizmus. Potrebujeme si uvedomiť, že jednak moje problémy, ťažkosti, trápenia, nie sú jedinými na svete a tiež to, že neexistuje modlitba pozdvihnutá k Bohu, ktorá by nebola modlitbou spoločenstva Cirkvi.
Všimnime si jednotlivé slová a prosby v modlitbe Otče náš…
Otče náš
Modlitba Otče náš začína oslavou Otca, pričom je nám daná možnosť vstúpiť do tejto oslavy tým, že Boha oslovujeme slovíčkom Otec. Túto možnosť nám zjavil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. My všetci sme sa krstom stali adoptovanými Božími deťmi.
Oslovujúc Boha Otec vyznávame novú zmluvu v Ježišovi Kristovi, vďaka ktorému Boh je naším Otcom a my sme jeho ľudom. Toto oslovenie a modlitba celkovo nám zároveň oznamujú, kto vlastne sme: sme členmi jeho Cirkvi, ktorá je zjednotená s Najsvätejšou Trojicou a sme pozvaní pripodobniť sa Otcovi, v láske, pokore a nádeji v Neho.
Ktorý si na nebesiach
Nebo v mnohých z nás vyvoláva pocit diaľky, veľkej vzdialenosti. V modlitbe Otče náš je to však vyjadrenie inej dimenzie, dimenzie lásky: lásky neúnavnej, trpezlivej, večnej…
Moc pozemského otca je obmedzená, ale moc nebeského Otca nie je ohraničená, lebo je všemohúci. Nie je obmedzená časove, ani priestorovo, lebo Boh je večný, všadeprítomný. Môže a aj chce nám pomôcť, lebo je dobrý a láskavý.
Práve toto poznanie nás má povzbudiť zvlášť v ťažkých časoch, či počas našich pádoch, pretože aj vtedy viem, že som milovaným Božím dieťaťom a že nič na svete nemôže uhasiť túto lásku Boha k človeku.
Nasledujú konkrétne prosby v modlitbe Otče náš, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín: prvú skupinu tvoria tri prosby, ktoré majú v centre Boha Otca a druhú skupinu zvyšné štyri prosby, ktoré majú v centre naše ľudské potreby.
V prvej skupine nám dáva Ježiš možnosť vstúpiť do jeho prianí, ktoré sú všetky obrátené na Otca: posväť sa meno tvoje; príď kráľovstvo tvoje; buď vôľa tvoja.
V druhej skupine prosby odrážajú naše túžby, ktoré smerujú k Nemu, dotýkajú sa nášho života, aby bol oživovaný a uzdravovaný od hriechu; sú nasmerované aj na úspech nášho zápasu, až do konečného víťazstva dobra nad zlom.
Posväť sa meno tvoje
V tejto prosbe je cítiť celý Ježišov obdiv voči kráse a veľkosti Otca, ale tiež túžbu, aby sme ho všetci spoznali a milovali ho kvôli tomu, čím naozaj je.
Touto prosbou sa zapájame do Božieho plánu, ktorý spočíva v posvätení jeho mena, zjaveného Mojžišovi, a potom v Ježišovi od nás a v nás, ako aj v každom národe a človeku.
Je to Boh, ktorý posväcuje, ktorý nás premieňa svojou láskou, ale zároveň sme to my, ktorí naším svedectvom ukazujeme Božiu svätosť vo svete, keď sprítomňujeme jeho meno.
Boh je svätý a táto Božia svätosť sa má odzrkadľovať v našich skutkoch, v našom bežnom živote.
Príď kráľovstvo tvoje
V tejto prosbe zameriavame svoju pozornosť na návrat Krista, na príchod Božieho kráľovstva a zároveň prosíme o jeho vzrast v každej chvíli nášho života.
Ježiš Kristus síce prišiel na tento svet, ale aj napriek tomu je svet stále poznačený hriechom: vládne neláska, sebectvo, egoizmus, t.j. veľa ľudí žije s uzavretým srdcom. A predovšetkým o tomto je táto prosba: príď tvoje kráľovstvo znamená vyjadriť túžbu po Kristovi, aby bol uprostred nášho života a pretváral nás na Boží obraz.
Buď vôľa tvoja
Božia vôľa je spojená s nekonečnou Božou múdrosťou a láskou. Pre nás ľudí nemôže byt nič lepšie, než dať sa viesť touto Božou silou, ktorá dáva človeku istotu a vnútorný pokoj, silu podobnú danému pokrmu, ako to povedal sám Ježiš: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal…“ ( Jn 4, 34 )
V prosbe Buď vôľa tvoja prosíme nášho Otca o zjednotenie našej vôle s vôľou Jeho Syna, aby sa v našich životoch vypĺňal Boží plán spásy.
Vo všeobecnosti modlitba Otče náš zapaľuje v nás tú istú Ježišovu lásku k Otcovej vôli. My totiž neveríme na náhodu, či nezvratný osud.
Táto prosba je prejavom našej viery, že Boh môže a chce premeniť realitu víťazstvom dobra nad zlom aj v našich životoch. A práve tohto Boha, Boha plného lásky k človeku, má zmysel poslúchať a odovzdať sa mu aj v čase tých najťažších skúšok.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
Chlieb náš každodenný označuje pozemský pokrm, potrebný všetkým k udržaniu života, ale zároveň naznačuje aj chlieb života, ktorým je Božie slovo a Kristovo Telo – Eucharistia. Získavame ho ako nevyhnutný a najpodstatnejší pokrm Nebeskej hostiny, ktorej predkrmom je Eucharistia, ktorá jediná je schopná zasýtiť hlad po nekonečne a túžbu po Bohu, ktorá hýbe každým človekom, aj pri úsilí o každodenný chlieb. V tejto prosbe prejavujeme, ako súčasť spoločenstva Cirkvi, synovskú nádej nebeskému Otcovi.
Veľmi dôležitý je aj aspekt Chlieb náš: neprosíme v modlitbe o chlieb môj, ale o náš chlieb. Prosíme teda o chlieb nielen pre seba, ale aj pre celú Cirkev. Ak by sme sa modlitbu Otče náš nemodlili s týmto aspektom, potom by prestala byť kresťanskou modlitbou.
Slová Daj nám dnes naznačujú, že zajtra budeme musieť prosiť znovu. A toto by malo byť o našej dôvere, keďže si uvedomujeme, že náš život závisí od vôle a požehnania nášho nebeského Otca.
Odpusť nám naše viny
Tak, ako potrebujeme chlieb, tak potrebujeme i odpustenie. A to každý jeden deň nášho života.
V tejto prosbe prosíme Boha o milosrdenstvo nad našimi hriechmi. Ako kresťania si zároveň uvedomujeme, že aj my milujeme predovšetkým preto, lebo aj my sme milovaní; odpúšťame preto, lebo aj nám bolo odpustené.
Nikto z nás nemiluje Boha tak, ako On miluje nás. Stačí ak sa postavíme pred kríž a hneď vidíme ten nepomer lásky. Boh nás miloval a vždy nás miluje ako prvý a až do krajnosti.
Človek nestojí pred Bohom ako rovnocenný partner, ale ako dlžník, ktorý nemôže zaplatiť. Jediným možným postojom kresťana pred Bohom je pokorná mýtnikova prosba: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18, 13)
Ako i my odpúšťame svojím vinníkom
Sväté písmo hovorí, že nemôže mať lásku k Bohu ten, kto ju nemá k blížnemu (porov. 1 Jn 4, 20).
Preto je Božie odpustenie spojené s predchádzajúcim odpustením človeka jeho vlastným vinníkom.
Nemilosrdný človek zahadzuje kľúč k Božiemu milosrdenstvu: „Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ ( Lk 6, 38)
Neuveď nás do pokušenia
Vari nás Boh pokúša? Niektorí biblisti zdôrazňujú, že preklad by mal skôr vyzerať takto: „Nedovoľ nám podľahnúť…“ Presne v duchu slov svätého Jakuba: „Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.“ (Jak 1, 13-15)
Život nás kresťanov je v mnohých prípadoch konfrontáciou medzi našou slobodou a nástrahami Zlého.
Boh nás však ešte nikdy nenechal samých, ale v Ježišovi Kristovi sa prejavuje ako Boh, ktorý je vždy s nami: je s nami, keď nám dáva život, je s nami počas radostí, smútku, starostí, skúšok a prehier v našich životoch, je s nami vždy, pretože je Otec a ten nikdy neopúšťa svoje deti.
V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás chránil pred pádom do hriechu a vyzbrojil nás bdelosťou a vytrvalosťou až do konca. Je to veľmi dôležitá prosba, zvlášť keď si uvedomujeme svoju hriešnosť a to, že nik z nás nie je natoľko dobrý, aby nikdy neurobil nejaké zlo.
Ale zbav nás Zlého
Ježiš Kristus učí, aby sme vzývali Boha zvlášť v čase, keď Zlý dáva pocítiť svoju výhražnú prítomnosť v živote človeka.
Tak ako všetci vieme, čo je zlo, tak všetci vieme, čo je pokušenie. Každý z nás už v svojom živote zažil silu pokúšania. A práve touto prosbou prosíme Boha o prejav víťazstva (už raz a navždy získaného Ježišom Kristom) nad Zlým, ktorý sa stavia proti Bohu a jeho plánom spásy.
Táto prosba je zároveň vyjadrením našej nádeje, že aj v týchto pokúšaniach môžeme počítať s Božou pomocou. Boh je pripravený obdarovať nás silou, aby sme zvládali zdolávať prekážky od Zlého a sľubuje nám, že nás oslobodí od Zlého.
Modlitba Otče náš je vzorom každej modlitby, ktorú vždy tvorí jednak kontemplácia Boha, jeho tajomstva, jeho krásy a dobroty, ale aj úprimná a odvážna prosba o to, čo potrebujeme pre náš život, aby sme ho žili dobre.
Výzvy modlitby Otče náš do nášho života?
- Volajme Boha svojím Otcom, tak, ako si to prial Jeho Syn,
- pýtajme si od Neho svoj každodenný chlieb, aby sme živili našu dušu a naše telo, lebo život neoddeľuje jedno od druhého,
- plňme Jeho vôľu namiesto toho, žeby sme Ho dlhé hodiny žiadali, aby On vyplnil našu vôľu,
- pýtajme si odpustenie namiesto toho, aby sme sa deň čo deň usilovali zachrániť svoju povesť pred ľuďmi,
- zverme Mu svoju starosti, aby nám On nedovolil podľahnúť Zlému.
Modlitba Otče náš, ako akýsi prototyp jednoduchej, ale zároveň dôležitej modlitby nás učí, aby sme v dialógu s Bohom nehromadili zbytočné slová, pretože sám Ježiš Kristus hovorí, že „váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.“ (Mt 6, 8)
Keď hovoríme s Bohom, nerobíme to za účelom odhaliť mu to, čo máme v srdci: On to totiž pozná oveľa lepšie ako my. Pre nás je síce Boh tajomný, my naopak nie sme hádankou v jeho očiach (porov. Ž 139, 1-4). Boh je ako tie mamy, ktorým stačí pohľad, aby pochopili všetko o svojich deťoch: či sú spokojné alebo smutné, či sú úprimné alebo niečo skrývajú, či sa trápia alebo sú spokojné.
„Je treba mať odvahu modliť sa modlitbu Otče náš, pretože ňou voláme na Niekoho, pričom skutočne veríme, že Boh je Otec, ktorý nás sprevádza, odpúšťa nám, dáva nám chlieb, všíma si všetko, o čo prosíme a oblieka nás krajšie ako poľné kvety. Veriť je veľké riziko a znamená odvahu vykročiť vo viere, preto je nádherné, keď sa spoločne modlíme, pretože si navzájom pomáhame byť odvážni.“
(pápež František)