Prečo sa toľko prežehnávame?

Znamenie kríža je typickým kresťanským gestom a sprievodné slová – V mene Otca i Syna i Svätého Ducha – patria medzi najstaršie a najjednoduchšie modlitebné formuly.

Znak kríža je typickým kresťanským gestom. Už na začiatku 3. storočia bolo v Afrike a v Ríme zvykom palcom dávať na čelo katechumenov znak kríža, aby si uvedomili svoju príslušnosť ku Kristovi, a zároveň im vtisnúť neviditeľnú pečať spásy. Kresťania sa často prežehnávali – pri odchode z domu a príchode doň, pri obliekaní, obúvaní, pri umývaní, pred spaním, pred prácou. Pôvodne robili kríž jedným prstom pravej ruky na čele v podobe písmena T, vo 4. storočí aj na ústach a hrudi (tzv. malý kríž).  Znak kríža sa udomácnil v chrámoch až v 5. storočí. Od začiatku sa pritom Cirkev snažila, aby sa znak kríža neumiestňoval do podlahy, pretože prejsť po ňom by bolo prejavom bezbožnosti.

II. Trullanská synoda (692) v Konštantinopole umožnila, aby sa Ježiš Kristus zobrazoval na kríži a mal pritom postavu človeka. Prvé znázornenia ukrižovaného Krista sa objavujú až v 8. storočí.

Počas stredoveku sa medzi ľuďmi rozšíril zvyk nosiť na krku malý krížik a to vo viere, že ich ochráni pred démonmi a chorobami. Obdobie stredoveku sa ukázalo tiež ako kľúčové pri stvárnení samotného kríža. Kým v západnom kresťanstve sa do popredia dostal kríž s trpiacim Kristom, vo východnej Cirkvi sa udomácnil kríž s osláveným Kristom. Tieto podoby kríža sú platné dodnes. 

O znamení kríža hovorí už svätý Cyril Jeruzalemský, ktorý svojich katechumenov takto poučuje: „Nehanbíme sa vyznávať Ukrižovaného. Konáme s dôverou znamenie kríža prstami na čele.“

Žehnanie sa znamením kríža sa uskutočňuje tak, že malíček a prstenník pravej ruky pritisne k dlani a ostatné tri prsty spoja sa dokopy. Takto zloženými prstami dotýkame sa najprv čela a spomíname meno Otca (čelo je miestom rozumu a najlepšie zodpovedá Bohu Otcovi, pôvodcovi sveta),  potom sa ruka spúšťa na prsia a dotýka sa ich a vyslovuje sa meno Syna (Ježiš Kristus zostúpil z nebies, z pravice Boha Otca, na  zem) a nakoniec sa dotýkame ramien (najprv pravé a potom ľavé rameno) a spomíname Svätého Ducha (Duch je symbol sily a moci, tak ako sú ramená miestom a symbolom sily).

Ruka ktorou sa žehnáme je pravá, ako taká, ktorá pri pohyboch a úkonoch človeka je vo väčšom užívaní.

Znamením kríža vyjadrujeme vieru v základné tajomstvo kresťanstva, vieru v Svätú Trojicu a v oslobodenie ľudského pokolenia Ježišom Kristom na dreve kríža. Tiež má toto prežehnanie sa účinný význam. Vyvoláva v človeku blahodarné účinky, lebo odháňa od neho zlých duchov a udeľuje mu rôzne pozitívne dary. O aké konkrétne dary sa jedná?

1. Modlitba

Každú jednu modlitbu by sme mali začať a končiť znakom kríža. Znakom kríža totiž zvolávame Svätého Ducha Svätého, aby povzniesol našu modlitbu k nebeskému Otcovi.

 2. Otvárame sa milostiam

Prežehnanie sa nás pripravuje na prijatie Božieho požehnania a pripravuje našu vôľu na spoluprácu s Bohom a na prijatie jeho milosti.

3. Požehnáva deň

Znak kríža urobený nábožne počas dňa zvoláva Božie požehnanie na naše činy, ktoré sú v súlade s Božou vôľou.

4. Oddávame sa celý Bohu

Pri prežehnaní prechádzame rukou od čela k pleciam a srdcu. Týmto žiadame Boha, aby požehnal našu myseľ, city a naše telo pre konanie dobra a ochranu pred Zlým.

5. Uznanie vtelenia Ježiša Krista

Už Pápež Innocent III nariadil, aby pri prežehnávaní mal veriaci spojené aspoň dva prsty, čo je znakom dvojitej podstaty Ježiša Krista – ľudskej a Božej. Pohyb od čela smerom dole je znakom zostúpenia Ježiša Krista na zem.

6. Pripomenutie umučenia Pána

Samotný znak kríža je pripomenutím si utrpenia a ukrižovania Ježiša Krista a uctením si jeho piatich rán. Ako často spievame: „Kríž je znakom spásy…“

7. Uznanie Trojjedinosti Boha

Zvolaním v mene Otca i Syna i Svätého Ducha uznávame dogmu Cirkvi, o troch Božských osobách. Tri spojené prsty pri prežehnaní sa sú výrazom a uznaním Trojjedinosti Boha.

8. Zameranie sa na Boha

Znak kríža upriamuje našu modlitbu na Boha a umenšuje človeka.  Zároveň vyznávame, že Syn a Svätý Duch pochádzajú od Boha Otca  

9. Uznanie, že všetko pochádza od Otca

Pohyb ruky zhora od čela, čo je výrazom toho, že Otec je prvou osobou Svätej Trojice, k prsiam znamená narodenie Ježiša Krista od Otca a jeho zostúpenie dole na zem. Pohyb z pravej strany na ľavú znamená to, že Ježiš Kristus prišiel na svet z pravice Otca a zvíťazil svojou smrťou na kríži nad diablom, ktorý predstavuje ľavú stranu. Zároveň potvrdzujeme, že Svätý Duch pochádza z lásky Otca a Syna. Takto uznávame, že všetko pochádza od Boha Otca.

10. Vyjadrujeme vieru

Znak kríža je potvrdením viery k vteleniu, ukrižovaniu Ježiša Krista a existencie Svätej trojice. Znak kríža je súbor gest a slov, ktorými sa prehlasujú pravdy vyznania viery.  

11. Kríž je znak tých, čo nasledujú Krista

Ktokoľvek vezme na seba kríž a nasleduje Ježiša Krista, stáva sa Kristovým učeníkom. Znakom Krista si sami pripomíname túto podmienku kresťanstva ohlásenú samotným Kristom. Akceptujeme tým každodenný kríž a nesieme ho s Ježišom Kristom.

12. Prosíme o Božiu pomoc

Prežehnaním sa prosíme Ježiša Krista, aby nás podoprel tak, ako priateľ podopiera pod rukami a pomáha niesť, ak sme unavení alebo padáme.

13. Potvrdzujeme prijatie krstu

Krst sme prijali v mene Otca, Syna a Svätého Ducha, v mene Najsvätejšje Trojice. Znakom kríža zvolávame svoju príslušnosť k Trojjedinému Bohu rovnako ako sme o to požiadali pri krste a zároveň potvrdzujeme svoje rozhodnutie patriť Bohu.

14. Ničíme prekliatie

Pohyb z pravej strany na ľavú znamená to, že Ježiš Kristus prišiel na svet z pravice Otca a zvíťazil svojou smrťou na kríži nad diablom, ktorý predstavuje ľavú stranu. Je to znak zvolávania požehnania a znamená zároveň našu túžbu prejsť zo smrti do života v Ježišovi Kristovi.

15. Prijatie označenia Krista ako pastiera

Znak kríža ukazuje, že patríme Kristovi ako nášmu pravému pastierovi a nechávame sa takto dobrovoľne označiť rovnako, ako značil za čias Ježiša Krista pastier svoje stádo.

16. Kríž odháňa diabla

Mnohí Otcovia Cirkvi hovorili o znaku kríža ako nástroji, ktorý pretína úklady diablove a to mocou, ktorá na nás cez kríž prichádza.  

17. Svedectvo pre iných

Prežehnanie sa častokrát robíme verejne pred inými. Týmto sa stávame svedkami Ježiša Krista, ktorý prisľúbil, že nezaprie toho, kto ho nezaprie verejne.

Prežehnávaním sa teda vyznávame svoju vieru v ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý nás vykúpil, taktiež badáme význam exorcizmu. Iný zmysel má znak kríža pri žehnaní osôb a vecí. Keď diakon, kňaz alebo biskup udeľuje požehnanie, krížom udeľuje Božiu milosť.

Ako často sa nám stáva,, že prežehnanie sa robíme iba zo zvyku a samotné slová „V mene Otca i Syna, i Svätého Ducha. Amen.” vyslovujeme povrchne. Pevne veríme, že aj tento ponúkaný pohľad na význam prežehnávania sa nám pomôže tento úkon prežívať citlivejšie, lebo nedôslednosť, či povrchnosť v mnohých prípadoch vedie aj k povrchnosti srdca.

Pamätajme na to, že hlavným posolstvom kríža je Božia láska k človeku. Láska, ktorá si nekladie podmienky, pozýva k osobnému vzťahu, oslobodila človeka a očakáva jeho slobodné rozhodnutie.