Život farnosti

Pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna celej Cirkvi.

O vyhlásenie sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi sa postaral bl. pápež Pius IX. dekrétom Quemadmodum Deus z 8. decembra 1870.

Mimoriadny Rok sv. Jozefa potrvá od 8. decembra 2020 do 8. decembra 2021.

Tento mimoriadny rok vyhlásil pápež apoštolským listom Patris corde (S otcovským srdcom), v ktorom svätého Jozefa opisuje rôznymi charakteristikami: „milovaný otec“, „nežný a láskavý“, „poslušný“, „prijímajúci“, „tvorivo odvážny“, „pracovitý“ a držiaci sa v úzadí – „v tieni“.

Spolu so zverejnením apoštolského listu Patris corde vyšiel i príslušný dekrét Apoštolskej penitenciárie, ktorým sa na obdobie slávenia „Roka svätého Jozefa“ udeľuje „dar mimoriadnych odpustkov.“

Dekrét zároveň odporúča, aby sa slávili špeciálne sviatky, pobožnosti a modlitby k úcte svätého Jozefa.

So žiadnym svätcom (s výnimkou Panny Márie) sa pápežský Učiteľský úrad nezaoberal v minulosti v takej veľkej miere ako práve so Jozefom, píše František. Pius IX. vyhlásil 8. decembra 1870 sv. Jozefa za „všeobecného patróna Cirkvi“, Lev XIII. (1878-1903) zdôraznil jeho vzťah k svetu práce kvôli jeho povolaniu tesára, a potom Pius XII. ho  v roku 1955 vyhlásil za „patróna robotníkov.“ Napokon v apoštolskom liste z roku 1989 Ján Pavol II. označil sv. Jozefa za „ochrancu Vykupiteľa“ (Redemptoris custos).

Sv. Jozef je dôležitým vzorom pre všetkých otcov. Pápež pripomína, že človek sa nestane otcom „tým, že privedie na svet dieťa, ale skôr tým, že sa oň zodpovedne stará“. Byť otcom znamená uvádzať a sprevádzať dieťa do reality života. Podľa pápeža sa to nestane tým, že syn alebo dcéra budú „držaní v zajatí, uväznení, ale tým, že sa im umožní, aby sa rozhodovali, uplatňovali svoju slobodu a odišli.“

Koronakríza, ktorú prežívame a jej dôsledky ukazujú, že pre život človek nie sú dôležité celebrity z titulkov novín a televíznych programov, ale ľudia „ktorí každý deň prejavujú trpezlivosť a veľkú nádej a snažia sa nešíriť paniku, ale zmysel pre zodpovednosť“. Pápež píše o slovách „uznania a vďačnosti“ pre rodičov, starých rodičov, učiteľov, opatrovateľov, lekárov, predavačov v supermarketoch, upratovací personál, políciu, špeditérov, dobrovoľníkov, kňazov a rehoľníkov – pre „každého, kto ukazuje, že nikto sa nemôže zachrániť sám.“

Ak si teda každý z nás uvedomí, že sa v ničom nemôže zachrániť sám, tento mimoriadny rok sv. Jozefa môže byť časom požehnania a Božej priazne pre každého jedného z nás!

Dar osobitných odpustkov pri príležitosti Roku svätého Jozefa

Na dokonalé dosiahnutie zamýšľaného cieľa v mimoriadnom roku istotne veľmi dobre poslúži dar odpustkov, ktorý prostredníctvom dekrétu udeľuje v Roku sv. Jozefa Apoštolská penitenciária.

1. Úplné odpustky sa udeľujú za obvyklých podmienok:

–  sviatostná spoveď,

–  sväté prijímanie,

–  modlitba na úmysel Svätého Otca,

–  zrieknutie sa akéhokoľvek hriechu.

2. Úplné odpustky sa udeľujú tým, ktorí budú aspoň 30 minút meditovať nad modlitbou Otče náš, alebo sa zúčastnia na aspoň jednodňovej duchovnej obnove, ktorá zahŕňa meditáciu o sv. Jozefovi.

3. Úplné odpustky sa udeľujú tým, ktorí podľa príkladu sv. Jozefa vykonajú skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva.

4. Úplné odpustky sa udeľujú tým, čo sa v rodinách alebo spoločne ako snúbenci modlievajú svätý ruženec. Aby boli všetky kresťanské rodiny povzbudzované vytvárať rovnaké ovzdušie intímneho spoločenstva lásky a modlitby, aké prežívala Svätá rodina.

5. Úplné odpustky sa udeľujú tým, ktorí denne zveria svoju prácu pod ochranu sv. Jozefa, a každému veriacemu, ktorý bude v modlitbe prosiť o príhovor tohto robotníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, našiel zamestnanie, a aby práca každého človeka bola dôstojnejšia.

6. Úplné odpustky sa udeľujú tým, Akatist k sv. Jozefovi (celý alebo aspoň nejakú časť) alebo nejakú inú modlitbu k sv. Jozefovi, modlitbu za prenasledovanú Cirkev ad intra a ad extra a za úľavu pre všetkých kresťanov, ktorí trpia akýmkoľvek prenasledovaním.

7. Úplné odpustky sa udeľujú tým, ktoré sa pomodlia akúkoľvek schválenú modlitbu alebo Akatist k sv. Jozefovi, v špeciálne stanovených d§och počas liturgického roka (toto sa ešte upresní.) 

8. V súčasnej dobe obmedzení kvôli koronakríze, sa dar úplných odpustkov zvlášť vzťahuje na starých, chorých, zomierajúcich a všetkých tých, čo z legitímnych dôvodov nemajú možnosť vychádzať z domova, ktorí sa v duchu zrieknu každého hriechu a s úmyslom splniť tri zvyčajné podmienky (sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel sv. Otca), len čo to bude možné, pomodlia sa doma alebo tam, kde sa pre prekážku zdržiavajú, pobožnosť ku cti sv. Jozefa, útechy chorých a patróna dobrej smrti, ponúknuc s dôverou Bohu svoje bolesti a strasti svojho života.

Modlitba odovzdania sa pod ochranu svätého Jozefa

„Slávny patriarcha svätý Jozef, teba si Boh vyvolil za otca Svätej rodiny. Prijmi aj mňa pod svoju zvláštnu ochranu. Buď mojím otcom, ochrancom i radcom. Do tvojej ochrany zverujem svoj život, všetko na čom mi záleží ale zvlášť hodinu mojej smrti. Prijmi ma preto ako svoju dcéru a ochraňuj ma od všetkých nástrah zlého. Stoj pri mne v mojich ťažkostiach. Potešuj ma v smútku a zvlášť v mojej poslednej hodine pozemského života. Prihovor sa za mňa u nášho Vykupiteľa a preblahoslavenej Panny, aby som dosiahla všetky potrebné milosti pre časné i večné blaho. Utiekam sa pod tvoju ochranu a chcem kráčať po ceste k dokonalosti. Amen.“

Sv. Jozef, ochranca katolíckej Cirkvi, pros Boha za nás!

V posledných dňoch a týždňoch veľmi často registrujem na sociálnych sieťach rozmach v šírení hoaxov i konšpirácií, vnímam veľmi pozorne, ale aj kriticky, diskusie na rozličných fórach a toto všetko ma viedlo k napísaniu niekoľkých postrehov k tejto situácii. Aj kvôli tomu, že za množstvom hoaxov, konšpirácií, či vulgárností na sociálnych sieťach sú často aj kresťania. Pomohol som si aj dostupnou literatúrou, ktorú som našiel na internete.

Istotne táto moja úvaha nebude obsahovať odpovede na všetky otázky súvisiace s problematikou aktivít kresťana na sociálnych sieťach. Mám však nádej, že sa tieto slová stanú podnetom a pomôckou tým, ktorí sa chcú  zamyslieť  na svojimi aktivitami na sociálnych sieťach, nad svojimi členstvami v rôznych „nezmyselných“ skupinách, nad obsahom zdieľaných informácií na vlastných profiloch, nad používaným slovníkom v rámci diskusií…

Hneď na úvod si skúsme uvedomiť niektoré zákonitosti, ktoré platia pre sociálne siete.

Sociálne siete sú druhom služby, ktorá umožňuje komunikáciu a zdieľanie rozličných informácií. Pre komunikáciu na sociálnych sieťach platí, že ľudia sú zaregistrovaní na rovnakej sociálnej sieti a v rámci komunikácie poskytujú o sebe rozličné informácie, vyjadrujú svoje názory, či zdieľajú rôzne správy.

Pre túto komunikáciu by malo platiť, že konkrétne profily na sociálnych sieťach patria konkrétnym (reálnym) osobám alebo firmám. Už v tomto bode sa naplno prejavuje riziko sociálnych sietí, keďže vďaka anonymite, ktorú internet poskytuje, sa vytvárajú rôzne falošné profily osôb alebo firiem. V dôsledku toho vzniká mnoho nepríjemných situácií počas komunikácií na sociálnych sieťach.

Veď si len všimnime koľko detí má profily napr. na Facebooku! Síce s falošným dátumom narodenia, ale pochvalou od najbližších, akí sú šikovní.

Ako je to v našich rodinách? Koľko falošných profilov je vytvorených? Koľko detí z našich rodín má už „oficiálny“ profil na sociálnych sieťach?

To, že človek nevystupuje pod vlastným menom, že je ako keby v anonymite, zbavuje ho to zodpovednosti a vedie ho k ľahostajnosti a nedôstojnej komunikácii, ktorá je často obohatená o vulgarizmy, urážky, osočovanie… A je aj dokázané, že ak sa niekto dlhšiu dobu takto správa na sociálnych sieťach, kopíruje správanie vo virtuálnom svete aj v reálnom živote. Možno aj kvôli tejto skutočnosti registrujeme v živote okolo nás priam rozkvet nezodpovednosti, ľahostajnosti, egoizmu, sebectva, pýchy, falošnosti, netolerancie a nepochopenia. Falošná identita buduje v človeku rozličné ilúzie a sebaklamy o sebe samom.

Keďže tieto slova adresujem predovšetkým kresťanom, je dôležité si všimnúť úlohu sociálnych sietí v ich životoch a čo je dôležité osvojiť si v súvislosti s aktivitami na sociálnych sieťach.     

Mnohí si povedia, že keďže Sväté písmo nehovorí nič o sociálnych sieťach, môžeme si na internete robiť, čo sa nám zapáči. Hneď prvý omyl. Aj keď som „online“, teda vo virtuálnom svete, aj vtedy som kresťan, pre ktorého by mali byť samozrejmosťou postoje lásky, pochopenia, empatie…

Z vlastných skúseností viem, že tak ako nám sociálne siete pomáhajú pri komunikácii s okolitým svetom, zároveň je na nich aj veľké nebezpečenstvo dezorientácie.

Kresťan by sa mal snažiť o to, aby sociálne siete slúžili k ohlasovaniu radostnej zvesti a spoločnému dobru. Z toho vyplýva, že zdieľané informácie musia byť vždy pravdivé, solidárne, vyjadrené láskavým, slušným a primeraným spôsobom, rešpektujúc  morálne zákony, legitímne práva a dôstojnosť človeka. (porov. KKC 2494)

Skúsme sa obzrieť každý za svojou činnosťou na sociálnych sieťach. Platia tieto charakteristiky aj pre naše aktivity na sociálnych sieťach? Ide nám naozaj o pravdu? Rešpektujeme morálku, či dôstojnosť človeka? Zodpovedá naše vyjadrovanie slovníku kresťana?

Všimnime si aj niektoré konkrétne nebezpečenstvá, s ktorými sa môžeme stretnúť pri aktivitách na sociálnych sieťach a ktorým sa je nutné vyhýbať.

Virtuálny svet nie je realita! Mnohí ľudia riešia svoje osobné, pracovné, či rodinné problémy s ľuďmi na sociálnych sieťach, pričom nie sú schopní otvoriť sa v realite tým potrebným ľuďom: manželovi (manželke), deťom, kolegom, súrodencom…  Virtuálny svet  láka, lebo je oproti realite navonok  bezproblémový, príjemnejší a tajomnejší, čiže lákavejší.

Mnohí mladí ľudia sa zvyknú porovnávať, kto z nich má väčší počet priateľov na sociálnej sieti. Vznikla akási súťaživosť vytvárať pred druhými ľuďmi dojem populárnych, obľúbených, vyhľadávaných, sebavedomých a úspešných ľudí. Na sociálnej sieti „tisíce“ priateľov, ale v reálnom svete žiadne kontakty, žiadna komunikácia.

Koľkí sme si kvalitu svojho života podmienili počtom lajkov pri svojich príspevkoch? Koľkí z nás, na základe ohlasov na sociálnych sieťach, žijeme vo falošnej ilúzii dokonalosti, úspešnosti, obľúbenosti, nenahraditeľnosti…?

Šírenie nepravdivých informácií (hoaxov) a rozličných konšpirácií je tiež veľmi častým zjavom v dnešnej dobe.   

Cieľom hoaxov je zakryť pravdu, prekryť fakty alebo vytvoriť situáciu, v ktorej sa všetky tvrdenia začnú stávať rovnako pravdepodobnými. Zámerom nie je nevyhnutne pretlačiť jeden pohľad na svet, skôr vytvoriť nedôveru k autoritám, spoločnosti, médiám a rôznym udalostiam vo všeobecnosti. Sú teda prostriedkom na ovplyvnenie verejnej mienky obyvateľov.

Ak chceme úspešne zvládnuť boj s falošnými informáciami na internete, je nevyhnutné vnímavo pracovať na sociálnych sieťach. Je priam nutné využívať kritické myslenie a neustále si zvyšovať schopnosť objektívne hodnotiť informácie.

V Katechizme katolíckej cirkvi pre mladých čítame: „Pri odovzdávaní informácií si treba pripomenúť Sokratovo „trojité sito“: Je to pravda? Je jej odovzdanie dobré? Je prospešné?“ (Youcat 457)

Aj z týchto slov vyplýva, že kresťan je pozvaný zaujať správny postoj aj k nepravdivým informáciám na sociálnych sieťach. Pasívny postoj odvolávajúci sa na to, že poslaním e-mailu nikomu neublížime, nie je cesta vedúca k úspešnému riešeniu daného problému. Čo je však možné využiť proti šíreniu neprávd a konšpirácií je tzv. princíp „pošli to ďalej“, na ktorom hoaxy fungujú. Niekedy by len stačilo poinformovať šíriteľa hoaxu o skutočnom charaktere hoaxu. A ten zasa môže informovať ďalších, a tí ďalší zasa ďalších…

Koľko hoaxov a konšpirácií je na našich profiloch? Koľko hoaxov sme zdieľali a poslali našim známym? Majme od dnes na pamäti Sokratove tri sitá a komunikácia na sociálnych sieťach bude hneď krajšia.

 Čo z toho všetkého vyplýva pre súčasného človeka, zvlášť kresťana?

Aktivity na sociálnych sieťach majú veľkú moc, ovplyvňujú nielen spôsob, ale dokonca aj obsah myslenia súčasného človeka. Sociálne siete oveľa intenzívnejšie vplývajú na správanie človeka, na spôsoby komunikácie, na získavanie rozličných vedomostí a poznatkov o svete, ľuďoch, viere; vplývajú na formovanie mravných postojov, na stanovenie mravných hodnôt a tiež ponúkajú rôzne vzory správania.

Je preto veľmi dôležitá regulácia správania na sociálnych sieťach, pretože ľahostajnosť a benevolencia môžu byť príčinou veľkého negatívneho vplyvu sociálnych sietí na život človeka. A trpí tým rodina, spoločnosť, Cirkev…

Dnešný človek nie je uzavretý pred možnosťou formovania sa v mediálnom svete, čo je veľmi potešujúce konštatovanie. Je to zároveň výzva pre Cirkev, spoločnosť a rozličné organizácie v nej, aby svojimi aktivitami formovali ľudí k správnemu využívaniu médií. Oboznámenie sa s princípmi fungovania médií po všetkých stránkach, môže byť pozitívnym faktorom v získaní nadhľadu nad médiami vo všeobecnosti. Naučiť sa kriticky uvažovať, aj nad jednoduchými prípadmi dezinformácií ako sú hoaxy, vedie k želanému výsledku naučiť sa kriticky zmýšľať o médiách všeobecne. Sociálne siete, ale aj médiá vo všeobecnosti, aj keď ovplyvňujú život človeka na každom kroku, nerobia však nič samy od seba, sú len nástrojom, prostriedkom, ktorý sa využíva tak, ako ho chcú využívať ľudia. Tieto prostriedky môžu dnes spôsobiť množstvo zla, ale rovnako aj veľmi veľa dobra. Preto záleží na postoji každého jedinca! Od každého jedného z nás závisí, či sociálne siete budú mať pozitívny vplyv na človeka, rodinu, Cirkev, či spoločnosť.

o. Miroslav

Slovo pokoj a s ním súvisiace slová sa často opakujú v dejinách spásy. Ľudstvo po upadnutí do hriechu túži po pokoji. Čo vie obohatiť človeka a naplniť jeho vnútro i život, ak nie pokoj? Vidiac dnešný svet, ktorý je aj vďaka epidémii plný nepokoja, strachu, obáv, hnevu, zlosti, súdov, urážok, pokoj vo vnútri človeka je priam urgentný.

Počas sviatku Narodenia Ježiša Krista si Boh praje, aby sme my, ľudia pokoja a dobrej vôle, prijali jeho dar, ktorý ohlasujú anjeli: „Zvestujeme vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2, 10)

Keby sme sa pýtali, čo vianočnú noc robí tak krásnou, veľkou, je to práve dar pokoja, Ježiš – Knieža pokoja. Nečudujeme sa, že vianočné spevy, koledy majú tak podmanivú melódiu a často opakujúcu myšlienku „Dieťa“. Môže dieťa vedome a dobrovoľne urážať, vraždiť, nenávidieť, vyvolávať konflikty, napätia, hnev? Nie! Toto spôsobuje len hriech. K sviatkom Vianoc patrí čistá duša, ktorá je zdrojom pravých zážitkov a obohatením, ktorým nás obdarúva Boh.

Na bránu kláštora neskoro večer ktosi zaklopal. Ospalý vrátnik sa pýta pocestného človeka: „Čo hľadáš v našom kláštore?“ Odpoveď znela: „Hľadám pokoj.“ „Ako sa voláš?“ „Som Dante Aligieri,“ znela odpoveď pútnika. Bol to jeden z najväčších básnikov všetkých čias. Vyhnali ho z rodnej Florencie, túlal sa po svete a napísal Božskú komédiu, ktorá mu získala slávu a taktiež aj pokoj v duši, ktorý hľadal.

Patríme aj my medzi ľudí, ktorí úprimne hľadajú pokoj? Patríme aj my medzi tých, ktorým záleží na pokoji vo svojej duši a dušiach ľudí, s ktorými žijeme? Vytvárame v svojom okolí atmosféru pokoja? Nezatvárame dvere pred Bohom ako obyvatelia Betlehema, ktorí nemali miesta pre Ježiša?

Uvedomme si, že vo svojom srdci máme len toľko pokoja, koľko dávame miesta Kristovi vo svojom srdci. Tak ďaleko sme od pokoja, ako ďaleko sme od Boha.

Je správne, že túžime mať najprv pokoj vo svojom srdci, ak ho chceme dať iným. Nehľadajme ho vo svojom okolí, ale najprv u seba. Ak v nás nebude hnevu, nenávisti, neprajnosti, zloby, závisti, sebectva, lakomstva, tak nebude vojen, či rozličných konfliktov ani vo svete okolo nás. Ak nezabijeme Boha vo svojom srdci, nebude zabíjaný ani v bratoch a sestrách vo svete. Počas týchto sviatkov sa patrí prijať podmienky pre pokoj, ktoré prináša Dieťa v betlehemských jasliach:  lásku, pravdu, pokoru, spravodlivosť a slobodu.

Vďaka ti, Dieťa Ježiš, za dar pokoja v našich životoch.

Vyprosujem všetkým nám milostiplné prežitie sviatkov Narodenia nášho Pána, Ježiša Krista. Nedajme sa nikým a ničím oklamať, ale nedajme sa ani znechutiť všetkým tým, čo sa odohráva okolo nás. Spoločne sa usilujme o to, aby Kristov pokoj zavládol aj v našej farnosti a aby naše srdcia boli vždy plné lásky, pokoja, milosrdenstva a dobroty. Zároveň želám všetko dobré v novom roku 2021.

Christos raždajetsja!
Slavite jeho!

o. Miroslav

„Ruženec je kontemplatívna a kristocentrická modlitba, ktorá je neoddeliteľná od rozjímania nad Svätým písmom. Je to prosebná modlitba kresťana na ceste viery, ktorý nasleduje Ježiša, ktorého predchádza Mária.“

                                                                                                   (pápež Benedikt XVI.)

Mesiac október je zvláštnou formou zasvätený úcte Panny Márie modlitbou posvätného ruženca.

V prvom úradnom dokumente o posvätnom ruženci, v bule Consueverunt Romani Pontifices (1569), pápež Pius V. napísal:

„Ruženec alebo žaltár preblahoslavenej Panny Márie je veľmi nábožný spôsob modlitby a prosby k Bohu, zároveň ľahký pre všetkých: je chválou preblahoslavenej Panny, pričom sa stopäťdesiatkrát opakuje anjelské pozdravenie; toľko je žalmov v Dávidovom žaltári. Medzi každý desiatok sa vkladá Pánova modlitba a meditácia, ktorá osvetľuje celý život nášho Pána Ježiša Krista.“

Pravá Mariánska úcta nikdy neodvádza veriacich od úcty k Ježišovi Kristovi a je na ňu plne zameraná. Panna Mária totiž nie je cieľom našej viery, ale práve ona nás vedie ku Kristovi.

Je nevyhnutné, aby sa konečným cieľom všetkej našej zbožnosti stal Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, pravý Boh a pravý človek. Inak by bola falošná a mylná. Kristus je Alfa a Omega, počiatok i koniec všetkých vecí. Pracujeme iba preto, hovorí apoštol, aby sa každý človek stal dokonalým v Ježišovi, pretože v ňom jedinom prebýva plnosť milostí, čností a dokonalostí. Všetko vo všetkom, ktoré nám má postačovať.

Mesiac Október je vo všeobecnosti považovaný ako Mariánsky mesiac, špeciálne ako mesiac posvätného ruženca. Všetky mariánske pobožnosti však prehlbujú dôverný vzťah k Presvätej Bohorodičke a  robia veriacich mariánskymi ctiteľmi.

S ružencom vstupujeme v mesiaci október do Máriinej školy, aby sme sa tu dali voviesť do kontemplácie krásy Kristovej tváre a zakúšali hĺbky jeho lásky.

V našom farskom chráme zasvätíme aj my mesiac október Panne Márii modlitbou posvätného ruženca, pričom na každý deň mesiaca je  určený aj konkrétny úmysel modlitby:

01.10.	Za našu farnosť
02.10.	Za spoločenstvá vo farnosti, aby boli aktívnou súčasťou života v nej
03.10.	Za všetkých tých, ktorí nás prosili o modlitby
04.10.	Za našu farnosť
05.10.	Za deti, ktoré sa začínajú pripravovať na Sviatosť pokánia a zmierenia a Slávnostné sväté prijímanie
06.10.	Za dobrodincov našej farnosti
07.10.	Za všetkých opustených ľudí, aby pocítili lásku v svojom živote
08.10.	Za všetkých ľahostajných vo viere, aby nezabúdali na záväzky vyplývajúce z prijatého krstu
09.10.	Za pápeža Františka ana jeho úmysly, aby bol príkladným pastierom Kristovho stáda
10.10.	Za otca arcibiskupa metropolitu Jána a za všetkých biskupov, aby svojou otcovskou starostlivosťou boli ozajstnými nástupcami apoštolov v dnešnom svete
11.10.	Za všetkých kňazov, aby pre zverený ľud boli príkladom života viery
12.10.	Za bohoslovcov, aby vytrvali vo svojom predsavzatí úplne sa oddať Ježišovi Kristovi
13.10.	Za obrátenie hriešnikov
14.10.	Za vlažných vo viere, aby našli cestu k modlitbe, sviatostiam a Cirkvi
15.10.	Za rehoľníkov a rehoľníčky, aby sebe vlastnou charizmou povzbudzovali veriacich k hlbšiemu vzťahu k Bohu
16.10.	Za deti našej farnosti, aby si zachovali čisté a úprimné srdcia vo vzťahu k Bohu
17.10.	Za všetkých rodičov, aby boli dobrým príkladom vo viere pre svoje deti
18.10.	Za mladých farnosti, aby sa stávali ozajstným svetlom sveta a soľou zeme
19.10.	Za našu farnosť
20.10.	Za predstavených našej krajiny, aby svojimi rozhodnutiami napomáhali rozvoju spoločnosti a všetkých ľudí
21.10.	Za rodiny našej farnosti, aby boli malými Cirkvami
22.10.	Za všetkých misionárov – aby bolo požehnávané ich misionárske dielo a aby Pán Boh vzbudzoval nové misionárske povolania v Cirkvi
23.10.	Za chorých z našej farnosti, aby v trpezlivosti a viere znášali svoju chorobu a všetky ťažkosti
24.10.	Za učiteľov a žiakov – aby učitelia formovali svojich žiakov predovšetkým zvnútra a pomáhali im rozvíjať život čností, charakteristický pre kresťana
25.10.	Za všetky manželstvá farnosti a manželov, aby nikdy nezapreli manželský sľub a vedeli prežívať nielen radostné, ale aj ťažšie chvíle spoločne
26.10.	Za našu farnosť
27.10.	Za všetkých našich zosnutých v pravej viere, aby im Boh udelil korunu večnej slávy
28.10.	Za posilnenie v boji proti samote, skleslosti a rezignácii pre starších a chorých a milosť spásy pre zomierajúcich
29.10.	Za pokoj vo svete
30.10.	Za duše v očistci
31.10.	Za nenarodené deti, aby im bol Boh milostivý a my aby sme dokázali jasnejšie pozdvihnúť svoj hlas

V mesiaci október je tiež príležitosť, kedy môžeme získať tzv. plnomocné odpustky.

Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi:

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia (svojou) mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnutých.“ (KKC 1471)

Podmienky získania odpustkov v mesiaci október:

• modlitba posvätného ruženca v spoločenstve veriacich (min. päť desiatkov s vyslovením jednotlivých tajomstiev, rozjímanie nad tajomstvami),
• vzbudiť si úmysel získať odpustky,
• počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu,
• pristúpiť k Eucharistii (sv. prijímaniu),
• pomodliť sa na úmysel Svätého Otca.

Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym

V živote Východných Cirkví, zvlášť byzantského obradu, existuje po stáročia osobitná modlitba – tzv. Modlitba srdca, Modlitba Ježišova. Tento druh modlitby, ktorý má svoje korene v tradícii gréckych Otcov ranného stredoveku, sa vyznačuje neustálym vzývaním mena Ježiš – odtiaľ aj jej názov Modlitba Ježišova.

Samotným cieľom a zmyslom tejto modlitby je neustále nosiť vo svojom srdci Ježiša a byť zapálený láskou k nemu v ustavičnej spomienke jeho Mena.

Celá formula modlitby, tak ako sa ustálila v posledných storočiach, znie následovne: 

„Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ 

Táto modlitba v svojej počiatočnej fáze je modlitbou ústnou, na spôsob ruženca, avšak slúži predovšetkým k pozdvihnutiu a upriameniu nášho ducha na spojenie s Pánom. K tomu slúžia aj niektoré vonkajšie pomôcky – zjednotenie modlitby s rytmom nášho dychu, s tlkotom nášho srdca, atď. – náš duch sa ich prostredníctvom uschopňuje k získaniu pokoja a rovnováhy.

Opakovanie formuly modlitby má byť sústredené a pravidelné, väčšinou sa viaže s rytmom dýchania. Sú dve možnosti – modliť sa polohlasne alebo len v duchu. V prvom prípade po nádychu na jeden výdych (príp. dva) sa polohlasne povie celá formula modlitby. V druhom prípade sa len v duchu neustále opakuje formula, pri nádychu prvá časť, pri výdychu druhá časť. Je potrebné (najmä zo začiatku) modliť sa pravidelne (napr. stovku denne), na pokojnom mieste a nerobiť pri tom nič iné. Nikdy sa netreba dať odradiť nesústredenosťou; ak si uvedomím, že myslím na niečo celkom iné, treba si znovu uvedomiť Božiu prítomnosť a pokojne pokračovať ďalej, hoci by sa to stalo aj päťdesiat ráz počas modlitby.

Veľmi dobré je modliť sa Ježišovu modlitbu aj ako strelnú počas dňa, podľa možnosti čo najčastejšie. Môžeme ju opakovať napr. pri čakaní na autobus, na prechádzke v lese alebo pri jednoduchej manuálnej práci. Tým môžeme posvätiť každú chvíľu dňa a prežívať ju s Ježišom a v Ježišovi. Nepôjde to asi hneď, dôležitá je vytrvalosť. Vhodné a veľmi účinné je tiež modliť sa ju pred spaním resp. pri zaspávaní.

Dôležité je sústrediť sa nie na jednotlivé slová modlitby, ale na Božiu prítomnosť, že som v spoločenstve s Ježišom. Princípom modlitby je opakované vzývanie Ježišovho mena (porov. Jn 14, 13-14; 16, 23-24), ponorenie sa do neho. Tak Ježiš postupne môže preniknúť moje srdce a celého človeka. (1 Jn 4, 15) V nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, v ktorom by sme mali byť spasení (Sk 4, 12). Časom sa modlitba „usídli” v srdci človeka, stane sa neoddeliteľnou súčasťou jeho osoby, a ak Boh dá, raz možno aj modlitbou ustavičnou.

Ježišova modlitba je najjednoduchšou a účinnou zbraňou proti pokušeniam a stresu. Nemôžeme zo svojho vnútra vypudiť všetky myšlienky, predstavy a trápenia, no môžeme svoju myseľ a srdce opakovaním modlitby nasmerovať na Krista a všetko ostatné vtedy musí ustúpiť.

Táto krátka modlitba v sebe obsahuje celú pravdu evanjelia: ponajprv vyznávame, že Ježiš Kristus je Pán a chválime ho ako pravého Boha. V druhej časti uznávame svoju hriešnosť a prosíme o odpustenie, čím zároveň vyznávame vieru v Božie milosrdenstvo a všemohúcnosť.

Užitočnou pomôckou pri Ježišovej  modlitbe sú čotky (po starosloviensky vérvica, po grécky komboskinion). Mávajú 100 (prípadne 33) uzlíkov delených po 10 alebo 25. Na týchto miestach sa zvyknú robiť poklony alebo sa vloží Sláva Otcu: či krátka modlitba k Bohorodičke. Žiadny záväzný a presný predpis ako sa ju modliť však neexistuje, len rôzne odporúčania (tzv. pravidlá). Ježišova modlitba sa totiž považuje za určitú formu osobnej modlitby, preto každý môže používať formulu aj techniku modlitby, aká mu najlepšie vyhovuje.

K vnútornému spojeniu sa s Kristom nepotrebujeme žiadne špeciálne pomôcky. Kristus je v našom srdci, počuje náš hlas, prijíma nás, dáva nášmu bytiu harmóniu a vyrovnanosť. Jediné čo potrebujeme je naše srdce, srdce túžiace po jeho láske, vnímavé, pozorné a otvorené. Aby sa naše srdce naozaj stalo takým, využime aj Modlitbu Ježišovu, tento, v našej Východnej Cirkvi, stáročiami overený prostriedok duchovného rastu a zdokonaľovania.

Na základe rozhodnutia vlády SR, na základe Verejnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR a hlavného hygienika SR, a s prijatím tohto rozhodnutia zo strany KBS, sú od 06.05. 2020 obnovené verejné bohoslužby.

V súvislosti s touto vzniknutou situáciou ponúkame veriacim našej farnosti niekoľko usmernení, platných od 06.05. 2020:

1. Verejné slúženie s obmedzeniami. Od 7. mája 2020 prechádzame na slúženie sv. liturgií ráno a večer, časy však budú prispôsobené súčasným obmedzeniam. Aktualizovaný liturgický program si nájdete na internete alebo na výveskách pri chráme.  

2. Dišpenz od povinnej účasti na bohoslužbách. Aj naďalej však trvá stav, že až do úplného odvolania opatrení, ktoré limitujú liturgické zhromaždenia, zostáva v platnosti dišpenz od povinnej účasti na bohoslužbách v nedele a sviatky, teda neúčasť na sv. liturgii nezaväzuje nikoho pod ťažkým hriechom. Stále však platí aj výzva, aby ľudia z rizikových skupín zvážili svoju účasť na bohoslužbách.

3. Eucharistická adorácia. Aj naďalej bude v pracovných dňoch (pondelok – piatok) na prestole vystavená Eucharistia, od 09:30 hod. do 17:30 hod., kedy bude požehnanie Najsvätejšou Eucharistiou. V sobotu a nedeľu bude Eucharistia vystavená od 12:30 – 17:30 hod., s požehnaním Najsvätejšou Eucharistiou o 17:30 hod. Na modlitbu a adoráciu budete môcť využiť predsieň chrámu.

4. Liturgie cez internet, TV a rozhlas. Stále pozývame k sledovaniu prenosov bohoslužieb cez TV Logos, TV Lux, TV Zemplín, Rádio Lumen. V našej farnosti budeme aj naďalej pokračovať vo vysielaní priamych prenosov z nedeľných, či sviatočných liturgií v našom chráme. O podrobnostiach vás budeme vždy včas informovať.

5. Pravidlá pre konanie sv. liturgií v chráme. Pre vstup do areálu a do chrámu dodržujte tieto usmernenia:

• vstup do areálu povinne s rúškom,
• vstup do chrámu je bez vekového limitu,
• zákaz vstupu ľuďom s príznakmi respiračných ochorení, teploty alebo ak majú nariadenú karanténu,
• aplikujte dezinfekciu rúk pri vstupe do chrámu,
• rešpektujte vyhradené miesta na sedenie v chráme (miesta na státie v našom chráme nie sú, počet miest na sedenie je 60),
• dvojmetrové odstupy je potrebné dodržiavať aj vo vonkajších priestoroch pri chráme (okrem členov spoločnej domácnosti),
• rešpektujte pokyny a usmernenia poverených a zodpovedných osôb,
• špeciálna liturgia pre seniorov v nedeľu bude o 09:00 hod.,                   
• vstup do lode chrámu sa otvorí 15 minút pred začiatkom sv. liturgie,
• pred sv. liturgiou a ani po nej nebudú sprievodné úkony, pobožnosti a obrady (posvätný ruženec, molebeny, večierne…),
• úcta ikon a kríža má byť v tomto čase iba náznaková, bez uctievania bozkom alebo dotykom,
• nenechávať v laviciach knižky, obrázky, ružence…
• sv. prijímanie sa podáva spôsobom na ruku (bližšie informácie počas liturgie)

6. Vysluhovanie sviatosti zmierenia. Aj naďalej platí, keďže účasť na liturgiách je dobrovoľná, možnosť vykonať úkon ľútosti a aj napriek tomu, že k individuálnej spovedi pristúpim až pri najbližšej možnosti, týmto úkonom ľútosti sa mi dostáva odpustenie hriechov. Spovedať dočasne budeme vonku pri chráme, vo vyhradených časoch (nie cez sv. liturgie, nie v nedele  – aby sme zabránili zhlukovaniu osôb). Presnejšie informácie a časy spovedania budú ešte vyhlásené.  

Všetkých povzbudzujeme k veľkej trpezlivosti, obetavosti a ohľaduplnosti. Je iba na nás, aby sme tieto pravidlá uviedli do života a aby priniesli požehnanie do nášho spoločenstva. Istotne to nebude bez ťažkostí, ale máme nádej, že pri rešpektovaní pokynov a usmernení, aj toto bude čas požehnania a milosti pre našu farnosť.

Požehnaný čas!

o. Miroslav IĽKO, o. Pavol DANCÁK, o. Pavol FEČKANIN  

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi.“ (KKC, 487) Niekto sa môže pohoršiť nad tým, že Cirkev nazýva Máriu svojou Matkou. Ale nie je to pohoršujúce, práve naopak, pretože „Mária je skutočne Božou Matkou, keďže je Matkou večného Božieho Syna“ (KKC, 509).

Mária je aj našou Matkou, lebo nám ju Ježiš daroval z kríža skrze apoštola Jána (porov. Jn 19, 26-27).

Známy exercitátor Elias Vella povedal: „Mária je jedným z najväčších darov, aké kedy ľudstvo od Ježiša dostalo. Ježiš nám dal úplne všetko, čo mal.“

Preto sa k nej môžeme utiekať a prosiť ju o ochranu. Mária neupriamuje pozornosť na seba, ale chce nás vziať za ruku a priviesť k Ježišovi.

Mnohí si mýlia vzťah s Máriou a Pánom Bohom. Márii sa neklaniame – klaniame sa iba Bohu. Uctievame si ju však ako Ježišovu matku (porov. KKC, 971). Mária je tiež stvorená, ako každý jeden z nás, aj keď bola uchránená od dedičného hriechu. Cirkev pozná mariánske pútnické miesta, mariánske sviatky, piesne i modlitby nie preto, aby nimi zatienila miesto, ktoré patrí Bohu, ale aby ľuďom vo viere pomohla

Začíname mesiac máj, počas ktorého vzdávame úctu Presvätej Bohorodičke, viac ako po iné dni v liturgickom roku. Túto úctu Bohorodičke môžeme prejaviť aj v týchto časoch epidémie a karantény, kedy sme doma a obrady v chrámoch sú neverejné. Veď modlitba Akatistu, Molebenu k Bohorodičke, posvätného ruženca, či iné modlitby sa dajú praktizovať aj doma, v rodinnom kruhu.

Úcta k Presvätej Bohorodičke v mesiaci máj má v cirkvi dávne korene a odvoláva sa na paralelu medzi najkrajším mesiacom roka a najkrajšou ženou medzi ženami. Ak by sme išli v tejto paralele ešte ďalej, tak ako je máj mesiacom lásky, tak aj Presvätá Bohorodička sa vyznačuje veľkou láskou k svojom deťom. 

Májová úcta k Bohorodičke je charakterizovaná najmä rozjímaním o jej krásnych čnostiach, jej moci a dobrote, o jej svätom živote na zemi a oslávení v nebi.

Historický začiatok tejto úcty k Bohorodičke v mesiac máj vidíme v diele Mese di Maria od Dionisiho, ktoré bolo  vytlačené vo Verone v roku 1725.

Pobožnosti v mesiaci máj odporúčali vo svojich dokumentoch najmä pápeži Lev XIII. a Pius XII.

Pápež sv. Pavol VI. vydal 30. apríla 1965 encykliku Mense Maio, v ktorej povzbudzuje veriaci ľud k týmto pobožnostiam, aby ich obetovali za šťastné zakončenie 2. vatikánskeho koncilu a zároveň za vyprosenie pomoci na uskutočnenie koncilových ustanovení a za pokoj vo svete, keďže bol v tých rokoch ohrozený mier.

Pápež Pavol VI. v encyklike Mense Maio povzbudzuje takto:

„Keď nadchádza mesiac máj, ktorý nábožnosť veriacich už oddávna zvykla venovať Bohorodičke Márii, naša duša jasá pri myšlienke na predstavenie viery a lásky, ktoré bude čoskoro vo všetkých častiach sveta konané na počesť Kráľovnej neba. Veď je to mesiac, v ktorom v chrámoch i v príbytkoch stúpa zo srdca kresťanov k Bohorodičke Márii veľmi vrúcny a nežný hold modlitby a úcty. A je to mesiac, keď nám od trónu našej Matky prúdia v plnosti dary Božieho milosrdenstva. Máme teda veľkú radosť a útechu z tohto nábožného zvyku spojeného s mesiacom máj, ktorý je pre preblahoslavenú Pannu taký čestný a pre kresťanský ľud taký bohatý na duchovné ovocie. Veď Mária je vždy cestou, ktorá vedie ku Kristovi. Každé stretnutie s Máriou nemôže nebyť stretnutím s Kristom. A čo iné znamená, že sa trvale uchyľujeme k Márii, než to, že hľadáme v jej náručí, totiž v samej Panne, skrze ňu a s ňou Krista, nášho Spasiteľa, ku ktorému sa ľudia v úzkostiach a v nebezpečenstvách tohto sveta musia uchyľovať a voči ktorému stále cítia potrebu obracať sa ako k prístavu spásy a k nadprirodzenému zdroju života!…” (pápež Pavol VI., encyklika Mense Maio)

Aj keď je mesiac máj zvlášť zasvätený Panne Márii, neznamená to, že by sme ju mali v iných mesiacoch roka zanedbávať. Naopak prejavená úcta k Bohorodičke v tomto mesiaci nás má povzbudiť a obnoviť v horlivosti v tejto úcte počas celého roka.

Využime teda čo najlepšie tento mesiac a načerpajme do svojich sŕdc novú posilu pre hlbší duchovný život prostredníctvom Panny Márie, ktorú nám dobrý Boh dal za matku a sprostredkovateľku mnohých milostí.

Požehnaný čas v spoločnosti Presvätej Bohorodičky.

Stiahnuť časopis Pascha 2020

Stiahnuť Modlitby

Kajúca pobožnosť so vzbudením dokonalej ľútosti