Ako sa modliť posvätný ruženec?

(niekoľko praktických rád k zatraktívneniu modlitby)

Počas októbra, mesiaca venovaného modlitbe posvätného ruženca, mnoho katolíkov znovu objavuje duchovnú silu tejto obľúbenej mariánskej modlitby – modlitby posvätného ruženca.

Modlitba posvätného ruženca je pre každého. Je taká ľahká, že jej porozumie dieťa, aj vzdelaný človek. Nájde v nej hlboké myšlienky, keď sa duša ponára do hĺbky tajomstiev. Tie nám pripomínajú život a skutky nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, od jeho narodenia, pôsobenia až po víťazné vzkriesenie i oslávenie, ale i oslávenie jeho Matky.

Svätý Ján Pavol II. povedal: „Táto modlitba je neprestajné vzdávanie chvály a neprestajné prednášanie prosieb Panne Márii, aby sa prihovárala za nás, za biednych hriešnikov, v každej chvíli nášho života až po hodinu našej smrti.“ A sv. Páper Pio raz povedal: „Ruženec je ´zbraňou´ pre súčasnú dobu.“

Ak chceme duchovne čo najviac načerpať z tejto krásnej modlitby, všimnime si sedem praktických rád prevzatých z knihy „Ruženec: teológia na kolenách“, ktorú vydal kňaz, spisovateľ a pracovník vatikánskeho štátneho sekretariátu Mons. Florian Kolfhaus.

1. Nájdime si čas na modlitbu

Napriek každodennej vyťaženosti je dobré vyhradiť si denne niekoľko minút na modlitbu posvätného ruženca.

Stretnutie s Ježišom a Máriou v modlitbe je tak isto dôležité ako aj ostatné naplánované činnosti. Tento čas vyhradený na modlitbu je v konečnom dôsledku časom vyhradeným pre mňa samotného, v ktorom sa nežiada odo mňa nič iné, len aby som ho venoval láske.

Pre začiatočníkov je dobré, ak si vyhradia aspoň dva či tri dni v týždni na modlitbu ruženca. Takto si môžu postupne zvykať na pravidelnosť a postupne pridávať aj ďalšie dni, až kým sa ruženec nebudú modliť každý deň.

Stále odkladáte ruženec na neskôr, no napokon sa ho nepomodlíte vôbec, pretože zaspávate. Ak to inak nejde, modlite sa ho aj na ulici bez toho, že by si to niekto všimol. Navyše vám to pomôže byť v Božej blízkosti.“ (sv. Josemaria Escrivá)

2. Je to čas pre Ježiša Krista a Jeho matku Máriu

Od zamilovaných ľudí sa môžeme naučiť ako sa modliť. Keď sú na spolu na večeri pri romantickom svite sviec, nik z nich nepozerá na hodiny a nie je mu dlho. Ide tu jednoducho o to, dokázať tráviť čas s druhou osobou. Nejde tu o podanie nejakého výkonu.

Centrom modlitby posvätného ruženca je Ježiš Kristus. Pri modlitbe kontemplujeme tajomstvá jeho života. Panne Márii nejde o nič iné, ako nás priviesť bližšie k jej Synovi. Naša pozornosť je upriamená na neho a nie na nás. Chceme ho potešiť tým, že mu venujeme náš čas.

Niektorí ľudia sú tak hlúpi, že si myslia, že prežijú život bez pomoci Matky Božej. Milujte Pannu Máriu a modlite sa ruženec, pretože jej ruženec je zbraňou proti zlu v dnešnom svete. Všetky milosti, ktoré nám dáva Boh, k nám prúdia skrze Svätú Matku Božiu.“ (sv. Páter Pio)

3. Čas aj na prestávky

Svätý Ignác z Loyoly odporúča v takzvanej „tretej metóde modlitby“, spojiť modlitbu s našim dychom. Ak sa modlím sám, môžem medzi jednotlivými tajomstvami urobiť krátku prestávku a uvedomiť si, že Ježiš a jeho Matka sa pozerajú na mňa s láskou a radosťou. V tejto prestávke sa môžem dva až trikrát hlbšie nadýchnuť a vydýchnuť a potom zas pokračovať v ústnej modlitbe.

Ruženec je najúžasnejšou formou modlitby a najúčinnejším prostriedkom dosiahnutia večného života. Je liekom na všetky naše hriechy, je zdrojom každého nášho požehnania. Niet dokonalejšej modlitby.“ (pápež Lev XIII.)

4. Čas pre milujúce pohľady

Pred každým desiatkom ruženca by sme sa v mysli mali zamerať na konkrétne tajomstvo, ktoré ideme meditovať.  Ak opakujeme dané tajomstvo v každom Raduj sa, Bohorodička…, a nie iba na začiatku, pomáha nám to koncentrovať sa na to, čo je podstatné. Takto máme stále pred našim duchovným zrakom Ježiša a Pannu Máriu, a zároveň vnímame na sebe ich láskavý pohľad.

Ruženec Panny Márie je najlepším prostriedkom na dosiahnutie dvojakého cieľa: dobre sa modliť a správne žiť.“ (Pius V.)

5. Čas radostného stretnutia

Jedným z prvých a dôležitejších krokov k vnútornej modlitbe je nielen venovanie sa premýšľaniu a meditácii, ale aj uvedomenie si, komu je venovaná naša modlitba. Ježiš, na ktorého sa obraciame, nás miluje svojou božskou, nekonečnou láskou. Všetko, čo v tajomstvách jeho života meditujeme, urobil z lásky k nám. Teraz sa teší sa z našej pozornosti a prítomnosti. To nás môže napĺňať radosťou, podobne ako sa tešíme zo stretnutia s človekom, na ktorom nám záleží.

Prichádzajte k Panne Márii. Milujte ju! Neustále sa modlite ruženec. Modlite sa ho dobre. Modlite sa ho tak často, ako len môžete! Buďte ľuďmi modlitby. Nech vás nikdy neunaví modliť sa, to je absolútne nevyhnutné. Modlitba rozochvieva Srdce nášho Boha a získava všetky potrebné milosti!“ (sv. Páter Pio)

6. Čas na zatvorenie očí a premietanie

Niektorí ľudia si zatvárajú oči, aby sa mohli lepšie sústrediť a modliť. Niekedy stačí iba upriamiť zrak na jedno miesto a vyhnúť sa obzeraniu do strán. V každom prípade je však dôležité, aby oči srdca zostali stále otvorené.

S modlitbou posvätného ruženca je to ako s pozeraním filmu v kine. Pozeráme na obrazy, ktoré sa premietajú pred našimi očami. Pri tomto vnútornom pozeraní môže byť vhodné položiť si otázky, súvisiace s daným tajomstvom: Kto, čo, ako, kedy, kde?  Napr. Ako chápem narodenie Ježiša Krista, jeho ukrižovanie, zmŕtvychvstanie…   Niekedy – akoby som mal fotoaparát s objektívnom na zväčšenie – si môžem priblížiť detaily scény, ktorá sa odohráva. Môžem vidieť Kristovu ruku, prebodnutú klincami;  slzy v očiach apoštola Jána, zatiaľ čo Pán vystupuje do neba…

Modlite sa posvätný ruženec. Nech je požehnané vytrvalé opakovanie ´Zdravasov´, ktoré očisťuje neustále opakovanie vašich hriechov!“ (sv. Josemaria Escrivá)

7. Čas pre hlavu, ústa a srdce

Mysľou sa sústreďujeme na dané tajomstvo a ústami vyslovujeme slová modlitby. To najdôležitejšie pri modlitbe je však naše srdce.  Svätá Terézia z Avily to vysvetľuje jednoducho: „Nemysli veľa, ale veľa miluj!“ Autor týchto siedmych rád spomína na istú pani, ktorá mu pri jednej príležitosti povedala, že sa nedokáže modliť ruženec každý deň. Jediné, čo dokáže, je, že si v srdci povie: „Ježišu, Mária, milujem vás!“  Toto by malo byť aj ovocím modlitby posväteného ruženca. „Ruženec je mocná zbraň, ktorá zaháňa zlých duchov na útek a chráni človeka pred hriechom … Ak túžite mať pokoj v srdci, vo svojich domovoch a vo svojej krajine, modlite sa spoločne každý večer ruženec. Nevynechajte jediný deň a modlite sa ho bez ohľadu na to, koľko máte starostí alebo práce.“ (pápež Pius XI.)     

Farský tábor – Poď za mnou…

Naša farnosť organizuje v dňoch 2č. – 28.07. 2022 farský tábor s názvom Poď za mnou…

Tábor sa koná v priestoroch hotela Merrys v Rezorte Vtáčie údolie Ptičie. 

Hlavný cieľom tábora je vziať vážne výzvu Ježiša Krista „Poď za mnou!“ Kristus pozýva každého človeka žiť svoj život ako On, ohlasovať Božie kráľovstvo a predovšetkým byť živým svedkom Ježišovej lásky.

K dosiahnutiu tohto hlavného cieľa sme si vytýčili aj čiastkové ciele tábora: začať si všímať reálny život okolo seba, predovšetkým sa sústrediť na reálne vzťahy v živote; dať si záležať na vlastných skutkoch; pomôcť deťom poznávať, čo je dobro a čo zlo, čo je pre nich osožné a čo škodlivé; pomôcť rozvíjať dobrotu, lásku a ochotu k službe.

Nasledovanie Ježiša Krista si vyžaduje odvahu. K tej sa snažíme povzbudzovať, Sme si totiž vedomí, že cestu za Kristom nezačneme ako bezchybní nasledovníci, určite urobíme veľa chýb, no ak vytrváme, začne sa nám meniť srdce. Aj Kristovi učeníci na začiatku mali mnoho svojich predstáv, túžob, ale postupne menili svoj pohľad. Očisťovali sa, aby nakoniec sami privádzali druhých ku Kristovi. Odvaha nám šepká: to, aký si teraz, neprekáža tomu, akým sa môžeš stať. Pre Ježiša to nie je prekážka.

Všetci sme si uvedomujeme, že nasledovanie Krista nie je jednoduché. Nech nás však trápia akékoľvek problémy a starosti, môžeme sa im postaviť s vedomím, že patríme Kristovi a že on nás nikdy neopustí. Pretože nie iba my ideme za Ježišom, ale on nás zároveň vedie a vždy nás volá k sebe slovami lásky a pokoja.

V nadväznosti na tieto myšlienky hlavnými témami tábora sú: obetaodvahavykročenie!

Nedeľa (24.07.2022)

Tábor začal v nedeľu registráciou a ubytovaním detí. Po oficiálnom otvorení tábora sa deti hneď učili táborovú hymnu Kráčam, ktorej text na chytlľavú melódiu piesne Hej sokoly, zložila hlavná vedúca Stanka. 

Súčasťou večerného prograqmu bolo vzájomné zoznamovanie, piesne a večerná modlitba.

Fotografie z nedele si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2022/farsky-tabor-nedela-24-7-2022/

Pondelok (25.07. 2022)

Deň sme začali rannou rozvičkou a spoločnou modlitbou. Po raňajkách nasledovala práca v skupinkách: vytvorenie vlajky, aktivity, hry… Celý deň sa niesol v duchu dennej témy: Obeta!

Po obede deti plnili určené úlohy (50 otázok) a tiež si vypočuli katechézu o odvahe.

Večerný program tvorilo predtsavovanie skupiniek, hra Milujem Slovensko a nakoniec rozprávka Hurá do Afriky, ktorú sme si pozreli vonku sťa na amfiteátri.

Fotografie z pondelka si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2022/farsky-tabor-pondelok-25-7-2022/

Utorok (26.07. 2022)

Po rannej rozvičke, modlitbách a raňajkách deti v skupinkách riešili množstvo úloh v súvislosti s hľadaním pokladu.

Celý deň sa niesol v duchu dennej témy: Odvaha!

Po obede nasledovala prednáška o odvahe, v nadväznosti na život v rodine, škole, ale aj v duchovnonm živote. Poobedňajší dážď nám trochu nabúral pripravený program, ale práca v skupinkách priniesla svoje ovocie v podobe básničiek o tábore. Môžete si ich prečítať a zhodnotiť:

Skupinka č. 1

Prišli sme na tábor farský,
sme tu všetci plní lásky.
Žmurkanú a futbal si zahráme
a aj vieru v Ježiša získavame.

Pozíciu zaujmeme
a do hier sa poberieme.
Kamarátov sme si tu našli,
aby sme domov smutní nešli.

Skupinka č. 2

Najlepší cirkevný tábor
V tábore je veľmi dobre,
starajú sa o nás vzorne.
Nových kamarátov spoznávame
a dobre sa tu máme.

Máme dobré kuchárky,
nie sú žiadne suchárky.
Program sa nám veľmi páči,
nepoviem: „No, už stačí!“

Milujeme tento tábor,
o rok bude isto nápor.
Všetkým vám tu ďakujeme,
za vás sa dnes pomodlíme.

Skupinka č. 3

Milý tábor, mám ťa rád,
si najlepší kamarát.
Vždy, keď sa nám trochu nechce,
zložíme ti pekné verše.

My sme hlavy zelené,
každý z nás sa stále smeje.
Prejdeme cez celý svet
a s nami aj Ježiš Spasiteľ.

Preňho naše srdcia horia,
prejdeme s Ním všetky moria.
Keď nemáme robotu,
urobíme dobrotu.

Večerný program pripravili skupinky pre vedúcich. Počas neho sa našlo mnoho zaujímavých „individuí“.

Fotografie z utorka si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2022/farsky-tabor-utorok-26-7-2022/

Streda (27.07. 2022)

Po rannej rozvičke, modlitbách a raňajkách boli deti rozdelené do skupín a vytvorili workshopy: varenia, hudby a tzv.Army. Bola to veľmi zaujímavá aktivita, ktorá priniesla konkrétne ovocie: chutný dezert k obedu, či zloženie celkom zaujímavých pesničiek.

Po obede nasledovali vodné aktivity, ktoré skončili tým, že každý odišiel na izbu spokojný a zmočený. :-)))

Večerný program sa niesol v kultúrnom duchu, od programu jednotlivých skupiniek, cez súťaže až po karaoke.

V noci čakalo deti veľké prekvapenie: Nočná hra. Hľadali v budove svojich vedúcich a získavali od nich jednotlivé písmenká k zostaveniu myšlienky.

Tento deň dal teda zabrať všetkým.

Fotografie zo stredy si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2022/farsky-tabor-streda-27-7-2022/

Štvrtok (28.07. 2022)

Po dlhej noci bolo vstávanie do posledného dňa tábora veľmi ťažké. Pre všetkých! Po rannej modlitbe a raňajkách sme ešte pracovali na finálnej verzii farskej hymny.

Pred obedom nasledovalo vyhodnotenie aktivít tábora a odmeňovanie víťazov jednotlivých súťaží: nočná hra, bodovanie izieb, aktívnosť v skupinke…

Po obede sme sa všetci zbalili, ale ešte nebol koniec. Deti sa ešte mohli povoziť na koníkoch, ako takú malú súčasť hipoterapie.

Okolo tretej sme sa začali rozchádza do svojich domovov.

Fotografie zo štvrtku si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2022/farsky-tabor-stvrtok-28-7-2022/

Mesiac máj – mesiac Panny Márie

Prežívame mesiac máj, ktorý je v Cirkvi oddávna mesiacom Panny Márie, počas ktorého vzdávame úctu Presvätej Bohorodičke, viac ako po iné dni v liturgickom roku.

Úcta k Presvätej Bohorodičke v mesiaci máj má v cirkvi dávne korene a odvoláva sa na paralelu medzi najkrajším mesiacom roka a najkrajšou ženou medzi ženami. Ak by sme išli v tejto paralele ešte ďalej, tak ako je máj mesiacom lásky, tak aj Presvätá Bohorodička sa vyznačuje veľkou láskou k svojom deťom.

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi.“ (KKC, 487)

Niekto sa môže pohoršiť nad tým, že Cirkev nazýva Máriu svojou Matkou. Ale nie je to pohoršujúce, práve naopak, pretože „Mária je skutočne Božou Matkou, keďže je Matkou večného Božieho Syna“ (KKC, 509).

Mária je aj našou Matkou, lebo nám ju Ježiš daroval z kríža skrze apoštola Jána (porov. Jn 19, 26-27).

Známy exercitátor Elias Vella povedal: „Mária je jedným z najväčších darov, aké kedy ľudstvo od Ježiša dostalo. Ježiš nám dal úplne všetko, čo mal.“

Preto sa k nej môžeme utiekať a prosiť ju o ochranu. Mária neupriamuje pozornosť na seba, ale chce nás vziať za ruku a priviesť k Ježišovi.

Mnohí si mýlia vzťah s Máriou a Pánom Bohom. Márii sa neklaniame – klaniame sa iba Bohu. Uctievame si ju však ako Ježišovu matku (porov. KKC, 971). Panna Mária však vo vzťahu k Ježišovi nikdy nestojí v popredí, no vždy je s ním vnútorne veľmi úzko spojená a nenahraditeľne spolupracuje s jeho poslaním.

Vo Svätom písme nachádzame zmienku o nej tam, kde je to potrebné. Tak je to aj v texte o živote prvotnej Cirkvi. V Skutkoch apoštolov čítame, že po Ježišovom nanebovstúpení sa apoštoli vrátili z Olivovej hory do Jeruzalema a „vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1,13-14).

Panna Mária teda nepovažovala po Ježišovom nanebovstúpení svoju úlohu tu na zemi za skončenú. Veď tesne pred Ježišovou smrťou jej Boží Syn zveril nás všetkých. Nie je teda už len Božou matkou, ale i Matkou Cirkvi, útechou plačúcich, útočišťom hriešnikov… Práve preto zostáva aktívne prítomná vždy tam, kde ide o toto poslanie.

Májová úcta k Bohorodičke je charakterizovaná najmä rozjímaním o jej krásnych čnostiach, jej moci a dobrote, o jej svätom živote na zemi a oslávení v nebi.

V prítomnosti Presvätej Bohorodičky sa môže každý kresťan nielen cítiť oveľa bezpečnejšie vo všetkých krížoch života, ale sa od nej aj učiť umeniu modlitby, či už osobnej alebo spoločnej. Modlitbe sústredenej, pokojnej, vrúcnej, vytrvalej a plnej bezhraničnej dôvery v Boha.

Aj keď je mesiac máj zvlášť zasvätený Panne Márii, neznamená to, že by sme ju mali v iných mesiacoch roka zanedbávať. Naopak prejavená úcta k Bohorodičke v tomto mesiaci nás má povzbudiť a obnoviť v horlivosti v tejto úcte počas celého roka.

Historický začiatok úcty k Bohorodičke v mesiac máj vidíme v diele Mese di Maria od jezuitu Dionisiho, ktorébolovytlačené vo Verone v roku 1725.

Pápeži, napríklad Pius VII., Gregor XVI. a Pius IX. obdarúvali májové pobožnosti odpustkami.

Pobožnosti v mesiaci máj odporúčali vo svojich dokumentoch najmä pápeži Lev XIII. a Pius XII.

Pápež sv. Pavol VI. vydal 30. apríla 1965 encykliku Mense Maio, v ktorej povzbudzuje veriaci ľud k týmto pobožnostiam, aby ich obetovali za šťastné zakončenie 2. vatikánskeho koncilu a zároveň za vyprosenie pomoci na uskutočnenie koncilových ustanovení a za pokoj vo svete, keďže bol v tých rokoch ohrozený mier.

Pápež Pavol VI. v encyklike Mense Maio povzbudzuje takto:

„Keď nadchádza mesiac máj, ktorý nábožnosť veriacich už oddávna zvykla venovať Bohorodičke Márii, naša duša jasá pri myšlienke na predstavenie viery a lásky, ktoré bude čoskoro vo všetkých častiach sveta konané na počesť Kráľovnej neba. Veď je to mesiac, v ktorom v chrámoch i v príbytkoch stúpa zo srdca kresťanov k Bohorodičke Márii veľmi vrúcny a nežný hold modlitby a úcty. A je to mesiac, keď nám od trónu našej Matky prúdia v plnosti dary Božieho milosrdenstva. Máme teda veľkú radosť a útechu z tohto nábožného zvyku spojeného s mesiacom máj, ktorý je pre preblahoslavenú Pannu taký čestný a pre kresťanský ľud taký bohatý na duchovné ovocie. Veď Mária je vždy cestou, ktorá vedie ku Kristovi. Každé stretnutie s Máriou nemôže nebyť stretnutím s Kristom. A čo iné znamená, že sa trvale uchyľujeme k Márii, než to, že hľadáme v jej náručí, totiž v samej Panne, skrze ňu a s ňou Krista, nášho Spasiteľa, ku ktorému sa ľudia v úzkostiach a v nebezpečenstvách tohto sveta musia uchyľovať a voči ktorému stále cítia potrebu obracať sa ako k prístavu spásy a k nadprirodzenému zdroju života!…” (pápež Pavol VI., encyklika Mense Maio)

Prežívame veľmi nepokojné obdobie v ľudskej spoločnosti (pandémia, vojny…) a preto neraz víťazí v našich životoch beznádej, strach a rezignácia. Preto o to viac potrebujeme vytvárať mocné spoločenstvo živej viery a lásky. V ňom budú všetky naše modlitby a obety umocnené príhovorom našej nebeskej Matky, ktorá je aj v súčasnosti aktívne prítomná uprostred modliacej sa Cirkvi.

Využime teda čo najlepšie tento mesiac a načerpajme do svojich sŕdc novú posilu pre hlbší duchovný život prostredníctvom Panny Márie, ktorú nám dobrý Boh dal za matku a sprostredkovateľku mnohých milostí. Požehnaný čas v spoločnosti Presvätej Bohorodičky.

Plaščenica ako symbol Ježišovho triumfu

Neoddeliteľnou súčasťou obradov Veľkého piatku je plaščenica. Je to ikona Ježiša Krista ležiaceho v hrobe, ktorej sa počas obradov prejavuje osobitná verejná úcta a poklona.

Plaščenica je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia do hrobu. v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna snímania z kríža a uloženia do hrobu. Na plaščenici je okrem ikony Krista v hrobe zobrazená aj Panna Mária, Jozef z Arimatei a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista. Okolo tohto vyobrazenia je napísaný tropár Veľkého piatku „Ctihodný Jozef…

Aj napriek tomu, že plaščenica symbolizuje plátno, do ktorého bolo zavinuté telo Ježiša Krista pri uložení do hrobu, zmienka o plaščenici sa v obradoch Veľkého piatku a Veľkej soboty nenachádza v liturgických knihách viac než pol druha tisícročia.

Počas prvých storočí kresťania v Jeruzaleme uctievali svätý Kríž, ktorý našla sv. Helena. Na Veľký piatok vyšli na Golgotu, biskup držal pred sebou Kríž, veriaci ho uctievali bozkom, hlbokou poklonou a odchádzali. Zvyk uctievania svätého Kríža prešiel neskôr z Jeruzalema aj do Byzantskej cirkvi.

Na Veľký piatok na utierni po piatom evanjeliu biskup (alebo kňaz) vyniesol svätý Kríž do stredu chrámu. Pri slovách „klaniame sa strastiam tvojím Kriste…“ kňaz a veriaci robili tri veľké poklony a potom si bozkom uctievali svätý Kríž.

Plaščenica ako bohoslužobný predmet vznikol z „vozduchu“, ktorý sa používal pri svätej liturgii ako prikrývka svätých darov. Už v 14. storočí sa objavujú prvé vozduchy a vyobrazením scény uloženia Ježiša Krista do hrobu. Rukopisy bohoslužobných poriadkov do 16. storočia nehovoria nič o obrade ukladania plaščenice do hrobu. Tento zvyk sa udomácnil až v 16. Storočí, kedy sa objavuje obrad nesenia plaščenice s vyobrazením scény ukladania do hrobu počas vchodu s Evanjeliárom po Veľkom chválospeve na Veľkú sobotu. V tom istom storočí dostáva plátno s ikonou Ježiša Krista definitívne názov Plaščenica.

Plaščenica teda nebola pôvodne zavedená do obradov počas večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty nejakým osobitným predpisom, ale udomácnila sa v bohoslužbách na základe praxe Cirkvi. Počas 17.-18. storočia však už celá Východná cirkev prijala obyčaj ukladania plaščenice do hrobu.

Plaščenica predstavuje prázdne plachty poznačené krvou Ježiša Krista. Krvou, ktorá je znakom lásky Ježiša Krista k človeku. Samotný sprievod s plaščenicou je tak symbolom Kristovho triumfu, ktorý je potrebné pripomenúť svetu naokolo.

Pred Utierňou vzkriesenia prenáša kňaz plaščenicu na prestol, kde podľa zvykov v našich podmienkach zostáva až do samotného zakončenia sviatku Paschy, teda 40 dní na znak toho, že Kristus po svojom vzkriesení 40 dní pobýval na zemi.

Výzva na predkladanie ponúk k zákazke s nízkou hodnotou

Zákazka obstarávaná podľa §117 pre Gréckokatolícku cirkev, farnosť Humenné:

Druh zákazky:Stavebné práce
Názov zákazky:„Oprava kaplniek Kalvárie ako novej pamätihodnosti mesta Humenné“
Verejný obstarávateľ:Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné
Dátum zverejnenia:25.03.2022
Prílohy:Výzva na predkladanie ponúk (DOC, 150 kB)
Príloha č.1 Návrh na plnenie kritéria (DOC, 131 kB)
Príloha č. 2 Špecifikácia predmetu zákazky (XLS, 49 kB)
Príloha č. 3 Návrh zmluvy o dielo (DOCX, 52 kB)
Príloha č. 4 Čestné vyhlásenie uchádzača (DOCX, 18 kB)
Príloha č. 5 Čestné vyhlásenie o neprítomnosti konfliktu záujmov (DOCX, 21 kB)