Ako to bude so spoveďou pred Veľkou nocou?
(niekoľko myšlienok pre našich veriacich)
Budú spovedať? Ako to bude pred Veľkou nocou? Kde sa vlastne vyspovedáme? A budú svätiť jedlo? A kedy?
Keď sa zamyslíme nad týmito slovami, ktoré veľmi často zaznievajú v týchto dňoch, je nutné podotknúť, že veľakrát sa jedná iba o obal a nie o vnútro! Lebo tradícia, lebo vždy sme tak robili…
Možno aj táto pandémia nám má ukázať pravý zmysel všetkého, čo sa odohráva počas bohoslužieb. Bohoslužobný život Cirkvi totiž nie je víziou nejakej minulosti, ale vždy je to spojený s eschatologickým významom. Rímsky biskup Pius XII. v encyklike Mediator Dei (163) z toku 1947 píše takto: „Liturgický rok, ktorý zbožnosť v Cirkvi živí a doprevádza, nie je chladnou spomienkou na nejaký minulý vek. Liturgický rok je sám Ježiš Kristus, ktorý večne žije vo svojej Cirkvi. Tu On pokračuje v tom pochode lásky a milosrdenstva, ktoré začal vo svojom pozemskom živote“.
Aj z týchto slov vyplýva, že jednotlivé slávnosti a sviatky by nemali zostať pre veriacich iba obyčajnou spomienkou na nejakú historickú udalosť, ktorá sa niekedy v minulosti stala a je nenávratnou minulosťou. Udalosti, ktoré sa pripomínajú v priebehu liturgického roka je potrebné vždy nanovo prežívať predovšetkým v srdci. Veď Ježiš Kristus, okolo ktorého je sústredená každá jedna bohoslužba, nie je osobou mŕtvou, ale večne živou a stále účinkujúcou.
Ako to ovplyvňuje vysluhovanie sviatosti zmierenia? Skúsme si aj tu všimnúť určité charakteristiky tejto sviatosti. Nie iba obal: chcem ísť na spoveď, lebo sa blíži Veľká noc a stále som chodil…lebo bude prvý piatok a vždy som chodil… Naozaj vždy? Predstavte si, že by bol teraz v týchto dňoch niekto z vás chorý na ťažký zápal pľúc, či chrípku. Išli by ste sa postaviť do radu na spoveď? Koľkí z vás by si spoveď nechali na čas po vyliečení sa? A koľkí z vás by ste si ľútosť nad hriechmi vzbudili doma, na lôžku?
Pokánie, ktoré znamená predovšetkým obrátenie srdca, ktorým človek odpovedá na Božie volanie a mení orientáciu svojho života, obrátiac sa k Bohu. Toto pokánie obsahuje aj niekoľko dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu. Zasahuje myslenie i správanie a nachádza sa v strede celého kresťanského života. Samotné pokánie teda preniká celý kresťanský kult a nie je iba súčasťou sviatosti zmierenia. Ak si všimneme modlitby v kontexte nielen liturgického roka, ale aj jednotlivých dní, vyznanie vlastného hriechu a nevyhnutnosť zmeniť cestu sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Všetky liturgie Východu aj Západu už od nepamäti prikazujú modliť sa a zároveň prosiť o odpustenie a dar Svätého Ducha.
Ak si všimneme historické súvislosti, tak pokánie v minulosti nedosahovalo svoje plody spásy výlučne v bohoslužobnom rámci, keďže sa dôraz kládol aj na iné spôsoby, napr. pôsty, almužny, púte atď., ktorými človek môže prijať od Boha isté milosti odpustenia.
Čo z toho vyplýva pre dnešnú dobu, pre čas epidémie?
1. Rešpektovanie nariadení
Ako farár, ktorý má zodpovednosť pred Bohom, ale aj štátom, budem spolu s ostatnými kňazmi farnosti rešpektovať nariadenia na ochranu pred nákazou koronavírusu zo strany štátu.
Pripomeňme si len niektoré:
- obmedzeniu pohybu na verejnosti,
- dôchodcovia by mali vychádzať z domu, či bytu len v nevyhnutých prípadoch,
- zákaz organizovať spoločenské a hromadné zhromaždenia.
Kvôli týmto nariadeniam i obmedzeniam a kvôli špecifickosti našej farnosti spovedať nebudeme. Samozrejme existujú výnimočné a naliehavé prípady, ktorým bude vyhovené.
Tento náš postoj vychádza aj z praktických a pastoračných aspektov. Predstavte si, že by sme vyhlásili v našej farnosti spoveď, hoci len pre malé skupinky. Len na ilustráciu: pred sviatkami Narodenia Pána sme vyspovedali v našom chráme cca 1000 veriacich. Ako vás bude možné rozdeliť? Podľa abecedy alebo podľa ulíc? Ako vás budeme spovedať s odstupom 1-1,5 metra? Koľko ľudí by sa v jednom okamihu nachádzalo na priestranstve pred chrámom? Čo s dezinfekciou?
Nebudem odpovedať, odpovede hľadajte každý sám a skúste sa vžiť do našej situácie. A neporovnávajte nás ani s inými farnosťami, naša farnosť patrí totiž medzi najväčšie v Prešovskej archieparchii.
2. Aké možnosti má veriaci, že sa nebude spovedať?
Na vzniknutú situáciu zareagoval pápež František, ktorý v mnohých príhovoroch povzbudzuje veriacich v týchto ťažkých časoch epidémie.
a) Každý veriaci nech si vzbudí dokonalú ľútosť
Pápež hovorí: „Ak nenájdeš kňaza, aby si sa vyspovedal, hovor k Bohu, tvojmu Otcovi a povedz mu pravdu: „Pane, vyviedol som toto, toto a toto… Prepáč mi!“ a pros o odpustenie s celým srdcom, so skutkom ľútosti a sľúb mu: „Neskôr sa vyspovedám, no teraz mi odpusť“. A v tej chvíli sa vraciaš do Božej milosti.“
Tieto slová pápeža, ktoré povedal 20. marca 2020 pri rannej homílii v Dome sv. Marty, doplníme hneď Katechizmom Katolíckej cirkvi:
„Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.“ (KKC 1451) A ďalej: „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio). Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné.“ (KKC 1452)
Čas epidémie je presne o tomto. Vykonať úkon ľútosti a aj napriek tomu, že k individuálnej spovedi pristúpim až pri najbližšej možnosti, týmto úkonom ľútosti sa mi dostáva odpustenie. Toto učenie Cirkvi bolo potvrdené už Tridentským koncilom, ktorý uvádza, že ľútosť sprevádzaná predsavzatím vyspovedať sa „zmieruje človeka s Bohom už prv než reálne túto sviatosť prijme“ (Doctrina de sacramento Paenitentiae, 4. kap.).
b) Možnosť získania plnomocných odpustkov
Apoštolská penitenciária v piatok 20. marca 2020 vydala dekrét, ktorým Cirkev umožňuje získať plnomocné odpustky ľuďom nakazeným koronavírusom, ale aj tým, ktorí ich ošetrujú, ako aj všetkým veriacim na svete, ktorí sa za nich modlia.
Bezprostredne ohrozené skupiny ľudí môžu získať plnomocné odpustky už po modlitbe Verím, Otčenáš a Raduj sa, Bohorodička v spojení s túžbou po splnení obvyklých podmienok získania odpustkov hneď ako to len bude možné. Týka sa to chorých na koronavírus, osôb, ktorým lekár nariadil karanténny režim, ako aj zdravotníckych pracovníkov a rodinných príslušníkov, ktorí riskujú svoj život tým, že sa starajú o chorých na koronavírus.
Ostatní veriaci si pre získanie odpustkov môžu vybrať z možností, ako sú: Eucharistická adorácia, čítanie Svätého písma po dobu najmenej pol hodiny, prípadne sa môžu pomodliť ruženec, Krížovú cestu, či Korunku Božieho milosrdenstva, prosiac Boha o skončenie epidémie, o úľavu pre chorých a o spásu tých, ktorých si povolal k sebe.
Plnomocné odpustky môže získať aj veriaci, ktorý sa v bezprostrednej blízkosti smrti ocitne bez možnosti prijať sviatosť zmierenia, sväté prijímanie a pomazania chorých, V tomto prípade sa odporúča uctiť si Ukrižovaného Ježiša, či kríž.
3. Ako ďalej?
Istotne sa mnohým natíska otázka: A kedy sa potom budeme môcť riadne vyspovedať? Na otázky typu Kedy? v súčasnej dobe nikto z ľudí nevie s istotou odpovedať.
Ja osobne mám však nádej, že pred ďalším veľkým sviatkom, ktorý nasleduje po Pasche – buď Nanebovstúpenie Pána alebo Nedeľa Päťdesiatnice – už budeme môcť verejne, bez dnes platných prísnych obmedzení, zákazov, či nariadení vysluhovať sviatosti všetkým vám.
V tejto chvíli vás však prosím o trpezlivosť, zhovievavosť a predovšetkým o úprimnú modlitbu za nás všetkých.
S láskou a úctou
o. Miroslav
PS: O ďalších inštrukciách ohľadom samotných slávení obradov Paschy napíšem neskôr.
