(Pomôžme deťom prežívať svätú liturgiu)
Svätá božská liturgia je vrcholom života Cirkvi, kedy sa nebo akoby znieslo na zem, kde ľud Cirkvi vidí duchovnými očami znovu prichádzajúceho vteleného Krista – Učiteľa a Spasiteľa.
Božská liturgia je večne opakovanie veľkého objatia lásky, ktoré sa skrze Ježiša udialo pre spásu nás všetkých. Preto má každé jej slávenie kozmický charakter, uchovávajúc prítomných ľudí spolu s prosbami za všetkých na celom svete k eschatologickej účasti na nebeskej liturgii.
Liturgia je najdokonalejšou príležitosťou človeka stať sa Božím dieťaťom v zmysle teológie zbožštenia, ktorá tak silno zaznieva vo Východnej cirkvi. Nato, aby každý prítomný mal čo najväčší duchovný zážitok zo slávenia, aby sa čo najviac odtrhol od všetkých svetských vplyvov, starostí a problémov, má svätá liturgia široký rozmer. vedie človeka postupne cez množstvo silných modlitieb a hymnou, chápanie Božieho slova, poznanie vlastnej hriešnosti i veľkej lásky Boha a privádza ho k prijatiu jediného Prameňa šťastného života – k Eucharistii.
Aby to nebola iba teória, resp. nejaké „bezvýznamné“ prežívanie účasti na liturgii, je potrebné správne chápania nielen symbolických úkonov, ktoré sa využívajú pre lepšiu sústredenosť účastných a hodnotnejšie prežívanie, ale aj odovzdávanie vlastných skúseností ľuďom okolo.
Takéto odovzdávanie skúseností je nutné predovšetkým v rodine, kde sa deti formujú permanentne, napr. spoločnou modlitbou, čítaním a rozprávaním sa o udalostiach z Písma, účasťou na pútiach, osobným príkladom, povzbudením, či vhodným slovom.
V Katechizme katolíckej Cirkvi čítame, že rodina je „prvou školou kresťanského života a „školou plnšej ľudskosti“. Tu sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života“ (KKC 1657).
Takéto rodinné prostredie umožňuje deťom, aby Kristovo tajomstvo a Cirkev, ktorej sú členmi, spoznali primerane svojim rozumovým schopnostiam. Toto všetko ich zároveň uschopňuje k tomu, aby účasť na svätej liturgii vedeli prežiť s vierou a nábožnosťou.
Prvým predpokladom kresťanskej výchovy v rodine však musí byť živá účasť rodičov na živote cirkvi. Kresťanská výchova nie je len zvestovaním kresťanských právd, sprostredkovanie špecifických kresťanských postojov, alebo nácvik správania sa v duchovnom živote. Jej hlavným cieľom musí byť výchova k viere.
Pokúsme sa všimnúť, čo by mali vedieť rodičia pri formovaní detí v otázkach ich účasti na svätej liturgii a jej samotné prežívanie.
Čo je vlastne svätá liturgia?
Je to jedna obrovská, krásna oslava spojená s hostinou!
Niečo, ako keď nás niekto pozve na oslavu narodenín a dostaneme krásnu pozvánku, kde bude aj napísané, že to bude veľká hostina.
Takéto pozvanie na oslavu a hostinu dostávame vždy, keď ideme na svätú liturgiu. Na nej oslavujeme to, že vďaka Ježišovi Kristovi sme spasení a môžeme sa dostať raz do neba.
Ako sa prichystať na svätú liturgiu?
Keď ideme na oslavu ku kamarátovi, či známym, tak sa všetci v prvom rade pekne oblečieme, upravíme a samozrejme, chceme oslávencovi priniesť aj nejaký pekný darček.
To isté platí aj o svätej liturgii. Ani tu však nestačí sa len pekne obliecť, či upraviť, ale je dôležité priniesť aj darček. Tým darčekom je naše vnútro, to čo mám vo svojom srdci a ako som pripravený na stretnutie s oslávencom.
V tejto súvislosti je nutné aj niekoľko praktických rád pre rodičov: Aj keď malé deti neviaže povinnosť zvláštnej prípravy na prijatie Eucharistie (teda ani eucharistický pôst), predsa je potrebné, aby rodičia svoje deti k týmto veciam, primerane ich schopnostiam a veku, postupne viedli a navykali. Preto netreba dávať deťom jesť v chráme počas bohoslužieb
Aj najmenšie deti by mali byť oblečené do šiat určených pre špeciálne udalosti, aby si deti uvedomovali, že svätá liturgia nie je bežnou aktivitou.
Kedy prísť na svätú liturgiu a kde si sadnúť?
Keďže je neslušné prísť neskoro na oslavu, aj na svätú liturgiu je preto potrebné s deťmi prichádzať včas.
Mnohí odporúčajú sedieť s deťmi vpredu. Mnohých to môže desiť a možno zopárkrát nebude v silách rodičov udržať dieťa v tichosti, ale pre deti je veľký rozdiel, ak aj vidia a zmyslami vnímajú, čo sa deje. Deti majú aj lepší výhľad a rodičia im zároveň môžu vysvetľovať to, o čom sa na liturgii hovorí a čo sa tam robí. Takisto majú rodičia lepšiu kontrolu nad správaním dieťaťa. Postupom času tento štýl prežívania svätej liturgie pomáha deťom lepšie porozumieť tomu, čo je na liturgii dôležité.
Ak dieťa nie je úplne potichu, rodičia by nemali strácať nervy. Väčšina úprimne modliacich sa ľudí, okrem tých, čo stoja blízko, si to ani nevšimne. A ak si to aj niektorí všimnú, treba týmto ľuďom dôverovať, že sa dokážu sústrediť aj pri chvíľkovom „šume“ okolo vášho dieťaťa. Ak dieťa výrazne a dlhšie plače, či nedokáže byť ticho, najlepšie je, ak sa s ním pokojne vyjde vonku, až kým sa neutíši. Vtedy je však dôležité vrátiť sa, aby si dieťa nespojilo zlé správanie s možnosťou ujsť z liturgie a z chrámu.
Čo budeme môcť robiť na tejto oslave v chráme?
Na akejkoľvek a kdekoľvek na oslave sa spieva aj rozpráva spoločne, ale je tam aj niekto, kto rozpráva za všetkých.
Toto isté platí aj na svätej liturgii: ľudia spoločne spievajú, počúvajú, rozprávajú, robia rôzne gestá a postoje, a tým spoločne vyjadrujú radosť, že môžu byť na tejto oslave. Zároveň je tam aj kňaz (biskup), čtec, kantor, aby za všetkých povedali niečo pekné, dôležité o oslávencovi – o Ježišovi Kristovi.
Vrcholom liturgie je prijímanie Eucharistie. Eucharistia, ako centrum kresťanského kultu, je prijímanie sviatosti tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista. A toto platí aj pre deti.
Ako napísal vladyka Ján Babjak v pastierskom liste pred obnovením praxe podávanie Eucharistie malým deťom a nemluvňatám, „dnes, v čase veľkého sekularizmu a pôžitkárstva, keď nás prekvapujú stále nové experimenty v živote človeka a navádzajú nás k nemorálnemu životu a k hriechu, je veľmi dôležité, aby deti mali čím skôr osobnú skúsenosť so sviatostným Ježišom Kristom, aby sa Ježiš ubytoval v ich dušiach skôr než hriech.“
Je potrebné si tiež uvedomiť, že Eucharistia nie je magická vec, ale živý Ježiš Kristus, Syn Boží, chlieb života, pokrm na ceste do večnosti. Preto už deti by túto sviatosť mali mať vo veľkej úcte. Rodičia majú deti učiť, že v Eucharistii sa sám Ježiš Kristus dáva ľuďom za pokrm a tí ho majú často, najlepšie pri každej svätej liturgii, prijímať do svojho srdca, ale nikdy nie v stave ťažkého hriechu.
Z naznačených skutočností a tvrdení je zrejmé, že hlavným vychovávateľom v kresťanskej rodine je Boh. On dáva deťom život cez rodičov, a preto rodičov v prvom rade viaže vážna povinnosť dať svojmu potomstvu kresťanskú výchovu. Sú prvými a hlavnými vychovávateľmi svojich detí. Táto výchovná úloha je taká dôležitá, že ak chýba, len ťažko ju možno nahradiť. Rodičia majú vytvoriť rodinné ovzdušie, preniknuté láskou a úctou k Bohu a ľuďom. Rodina je tiež prvou školou spoločenských čností, ktoré sú potrebné každému spoločenstvu. Najmä v kresťanskej rodine, obdarenej milosťou a poslaním sviatostného manželstva, deti sa majú už od útleho veku učiť byť vnímavými voči Bohu, ctiť si ho a milovať aj blížneho, súhlasne s vierou, ktorú prijali s krstom. (GE 3)
Tieto myšlienky sú akousi syntézou mnohých inštrukcií a pravidiel publikovaných pre vychovávanie i formovanie deti a ich prežívanie účasti na svätej liturgii. Jedna vec sú teoretické poznatky a závery, druhá vec je prax a samotné skúsenosti rodičov.
Týmto článkom chcem pozvať všetkých ochotných a dotknutých k vyjadreniu ich názoru, resp. pripomienkovanie horeuvedených myšlienok.
Za všetky Vaše podnety, myšlienky, nápady a návrh vopred Pán Boh zaplať.
o. Miroslav
